Aj protichodné info o čsv môžu byť všetky pravdivé. Lebo veľmi závisí od povahy, rovnako ako u ľudí. Šteňatá od nás skončili aj pri deťoch, aj pri domácich zvieratách a veľmi dobre sa vedia naučiť na oboje. Tie svoje deti si budú strážiť a je dosť možné, že im dovolia aj také detské ubližovanie. Od cudzích detí si to ale nemusí v dospelosti nechať. So všetkým čo písala Saschia sa dá iba stotožniť. Ešte by som doplnil, že povaha sa vyvíja celý život a hlavne prvé 3-4 roky s tým musíš rátať. Puberta môže byť náročnejšie obdobie aj na psychiku majiteľa. Je to ako s deťmi.
Naučiť sa dokáže takmer čokoľvek. Ale asi nikdy nie na takej úrovni, aby vyhrával najvyššie kynologické súťaže. Mnoho ľudí si na čsv netrúfne a nakoniec si vyberie napr. husky. Čo podľa mňa nie je výhra takmer v ničom. Je dobré mať rešpekt k tomuto plemenu, ale nemá žiadnu univerzálnu povahu. Sú aj plaché jedince, aj veľmi dominantné. Sú veľmi premotivované, ale aj veľmi flegmatické. Rýchlo, ale aj pomaly reagujúce na vzruchy. Všetky sú ale cvičiteľné a vychovávateľné, len je potrebná trpezlivosť a treba nájsť cestu ako.
Ak máš skúsenosti s JRT, tak to bývajú tiež zaujímavé povahy. Len rozdiel je v tom, že JRT má pár kg a čsv môže mať aj 40kg. V dospelosti nemusí vychádzať s inými psami, ale väčšinou vychádzajú najlepšie so psami rovnakého plemena.
Veľkosť záhrady nie je rozhodujúca. Je jedno či je to hektár, alebo štyri áre. Prítomnosť ľudí mu len prospeje a kontaktu sa bude stále dožadovať. Problém by bol skôr opačný prípad, ak by bol dvor aj veľký, ale nič by sa tam nedialo, nikto by naňho nemal čas. Je to veľmi aktívne plemeno a zmení človeku život. Je dobré mať oporu v rodine, kto sa o neho postará ak napr. radi cestujete do zahraničia...