Vďaka za reakciu Bubonic,
, tá moja "kamoška", ktorej som v Nitre tú triedu dala vyhrať, je moja taká veľká kamoška, že sme si až teraz v Banskej Bystrici po výstave potykali
Je to sympatická mladá dáma, s ktorou som pred nitrianskou výstavou vôbec nebola v kontakte a po nej sme si vymenili pár e-mailov. Žiaľ, bežnou výhovorkou slovenských (aj českých) vystavovateľov, keď ich pes nevyhrá, je, že vlastne rozhodca je blbec, alebo posudzuje tváre. V Banskej Bystrici som bola za kruhom spoločenských plemien svedkom situácie, keď poľská vystavovateľka dostala BOB v silno obsadenom plemene od maďarskej rozhodkyne. Vystavovateľka sa s nadšením rozhodkyni poďakovala, sálala z nej radosť. Žiaľ maďarská rozhodkyňa inak ako po maďarsky nevedela a tak jej nerozumela, ako som pochopila zo sledovania situácie. Za kruhom sa znechutená skupinka troch fanúšikov iného jedinca v danej súťaži začala rozprávať o tom, že pozrite sa, veď sa evidentne poznajú, preto jej to dala. Naštvala ma ich trápna prízemnosť, tak som ich oslovila, že nech sa lepšie prizrú situácii, že tie dve si ani len jazykovo nerozumejú, nieto že by sa poznali. A takto, milá Nell, vznikajú obyčajné ohovárania rozhodcov. Miesto toho, aby sme sa sebakriticky pozreli na seba a na svoje zvieratá a uznali si ich chybu (a že každý rozhodca má iné priority, pre jedného je hlava najdôležitejšia, pre druhého pohyb, pre tretieho zuby a preto môže vyhrať vždy niekto iný), tak budeme hľadať chyby v rozhodcoch. Tí ktorí tak robia, budú tie chyby v rozhodcoch hľadať ešte aj o 20 rokov, pretože sú presvedčení, že chyba nie je v ich psoch, ale v rozhodcoch, a tak nebudú napredovať. Tí, ktorí hľadajú a nájdu chybu v sebe a vo svojom psovi (chove), to niekam dotiahnu a už nebudú musieť ohovárať rozhodcov, pretože budú mať (po rokoch intenzívnej práce) takých psov, že s nimi skrátka budú vyhrávať. Som zvedavá, do ktorej skupiny budete, milá Nell, patriť po 20 rokoch Vy. Linda Voláriková