Toť minuloročné tuším februárové korčule a začiatok modrania a opúchania.
Neskôr ručka ako balón, bolavá, že som si nevedela obliekať rukávy, nahnali ma na rtg, že je to úplne určite zlomené. NANEŠŤASTIE nebolo - nanešťastie preto, lebo zlomenina by bola rýchlejšie fit a menej bolestivá ako toto, čo bola zjavne natrhnutá šlacha, ktorá ma pri určitých úkonoch v určitých uhloch bolí ešte dnes, rok po.
Ale bola to blbá náhoda, Tessa mi strčila paprču pod koliesko a tresk na blbo pokrútenú ruku. Inak tie korčule nezavrhujem. Cítim sa na nich isto (ako decko som lietala po rampách) a šnúra so psom sa dá vždy pustiť, keby bolo zle.