Miusiatko
Vlk, ktorý prekluše denne aj 70-100 km kvôli obžive a vrámci tohoto dňa absolvuje povedzme dva lovy šprintom, vystavený poveternostným podmienkam, nemá rovnaké výživové potreby ako jack russel z bytu. Nevraviac o tom, že tráviaca sústava vlka je celkovo kratšia ako psa, čím je prispôsobenejšia tráviť takmer výlučne mäso, na rozdiel od psa. Tak isto ako nemá rovnaké výživové potreby husky trénovaný na dlhé závody a chrt trénovaný na preteky šprintu na 400m a ako golden retríver, rodinný miláčik. Tak isto plemenne nie všetci znesú rovnakú stravu, napríklad taký azavak je dodnes vo svojej domovine kŕmený výlučne obylovinami a mliečnymi výrobkami, naopak iné plemeno by asi na takejto strave chradlo velmi rýchlo.
Pochopitelne väčšina psov sa zmestí do nejakého priemeru, ale stále platí, že treba prispôsobovať a vedieť čo daný pes potrebuje. Nie bezhlavo kopírovať postupy druhých ludí, neurážať druhých ludí keď majú iný názor a tak podobne.
Ja som sa tiež inšpirovala jedálničkom barfu (bohužial neviem už ten článok vyhladať, bol super), ale napríklad chrt s tým mal problémy. Teraz vekom má problémy už aj druhý, tak sme zmenili. Napríklad ja vôbec nedávam kosti (to sú tie problémy a nezáleží či surové, alebo aké), ale moji psi kludne raňajkujú pol litra kravského mlieka s rozmáčnaými rožkami, alebo tonou rozmočených vložiek. A sú v pohode. A tak ďalej.
ja nevravím o jedení mäsa, ale o tom, čo konkrétne pes je a to by malo byť prispôsobené jeho potrebám. Preto je nemožné držať sa nejakých striktných návodov. To čo jeden pes spotrebuje tuku a bielkovín, druhému môže položiť časom obličky (bielkoviny). A tak podobne. Kebyže dávam chrtovi tých 70% mäsových kostí čo odporúča
barf, tak sa mi už asi nikdy nevyserie
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.