vidim ze sa vyznate povazovali by ste toto za vieruhodne ???
Na túto tému bolo napísaných už veľa článkov. Trh s krmivami pre psy, mačky a ostatné domáce zvieratá je pre bežného smrteľníka veľkou neznámou. Aby sme sa v ňom zorientovali potrebujeme znalosti z krmivárstva, zdravovedy, chémie, ale nepochybne aj chovateľské skúsenosti, cit a pozorovacie schopnosti. Pokiaľ sa obmedzíme na trh v Slovenskej republike, je tu zachovaných mnoho plemien uznávaných FCI, plemien národných, ale i rada rôznych krížencov všetkých váhových kategórií a veľkostí. Každé plemeno nejako historicky vznikalo (v určitej dobe a na určitom území) a z toho vyplývajú aj rôzne potravinové nároky.
Z mojich skúseností viem, že napríklad japonským plemenám nevyhovujú krmivá s obsahom mlieka, pre veľké plemená nie sú vhodné krmivá s vysokým obsahom proteínov a tukov.
Nezaťaženým psom nie je vhodné podávať vysokoproteínové krmivá, krmivá kategórie Performance. Okrem nežiadúceho zaťažovania tráviaceho systému psa môže dôjsť u feniek k spusteniu nežiadúcich laktácií atď. Ako sa ale k tomuto problému postaviť, keď zo všetkých plemien psov poznám len to svoje a mnohokrát ani to nie?
Podľa zákona o krmivách musí byť každé krmivo deklarované. Túto deklaráciu väčšinou nájdeme na zadnej strane obalu. Tam nájdeme dôležité údaje o tom, koľko percent obsahuje krmivo bielkovín (N-látky), tukov, vláknin, popolovín či vlhkosti. Nájdeme tam aj obsah vitamínov.
Netvrdím, že to nie sú dôležité údaje, ale nedajú Vám skutočný obraz o kvalite daného krmiva. Ďaleko dôležitejšie údaje nájdete v kolónke zloženie.
Boli by ste ochotní zaplatiť 1900 Sk za 15kg krmiva, v peknom obale s deklaráciou zloženia: výrobky živočíšneho pôvodu, vedľajšie produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, obilniny, cukry, tuky?
Ja teda rozhodne nie.
Ale späť k problému. Ak som úplný laik, čo väčšina z Vás nie je, alebo nemám istotu, či je moja voľba správna a chcem dať svojmu psovi to najlepšie, postupoval by som takto: Ak sa nechce krmivo len tváriť ako superprémiové, nemalo by mať na prvom mieste uvedené obilie (iba s výnimkou krmiva Light, Senior). To znamená, že na prvom mieste by sme mali nájsť deklaráciu typu kuracia mäsová múčka, rybia mäsová múčka, jahňacia mäsová múčka. V žiadnom prípade by sme tam nemali nájsť niečo ako vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu, mäsové deriváty a podobne. Krmivá s takýmto zložením by som zaradil v lepšom prípade medzi prémiové. Samozrejme tejto kvalite by mala zodpovedať aj výrazne nižšia cena. Podozrivým môže byť aj označenie, z ktorého nadobudnete dojem, že v každej granuli je skryté najmenej celé kura. Tieto preklady sú skôr básnickým prekladom označenia uvedeného v angličtine. Suroviny na etikete by mali byť zoradené v zostupnom poradí. To znamená, že na prvom mieste je surovina, ktorej je vo výrobku najviac, na ďalšom mieste je tá, ktorej je v pomere o niečo menej atď. Na druhom, či ďalšom mieste sa môžu objaviť obilniny. Aj tie by mali byť jednoznačne deklarované. Pre lepšiu názornosť napr. pšenica, ryža, kukurica, jačmeň, ovos atď. Za nejasnú zložku je možné považovať označenie "vedľajšie produkty rastlinného pôvodu, obiloviny, rastlinné deriváty" a pod. Argumentácia, že výrobca neuvádza konkrétne zloženie krmiva, pretože to je výrobné tajomstvo tu neobstojí. Označenie len "obilniny" vlastne výrobcovi umožňuje, že vo výrobe použije akékoľvek obilniny, často tie najlacnejšie. Takže zákazník si môže vždy kúpiť iné krmivo. Toto riziko tu určite je. Medzi rastlinnými zložkami v krmive sa často objavuje sója, sójové boby alebo sójový olej. Táto surovina sa v krmive správa veľmi zaujímavo. Ovplyvní nám v deklarácií krmiva dve zložky a to bielkoviny (N-látky), ich objem pridaním sóje prudko vzrastá, a tiež tuky. Pomocou sóje ako vstupnej suroviny je možné s menšími nákladmi vyrobiť krmivo, ktoré obsahuje vysoké množstvo proteínov (30% a viac). Tieto sú pre psa menej stráviteľné. Druhým zázračným úkazom, ktorý sója dokáže je to, že sa v krmive zdvihne aj množstvo tuku. Keďže pes nie je vegetarián, ale mäsožravec, určite nie je žiadnym tajomstvom, že živočíšne tuky sú pre psa ďaleko užitočnejšie ako rastlinné tuky. Aj tento argument jednoznačne podporuje to, čo som konštatoval už úvodom. Že nie je dôležité množstvo proteínov a tukov, ale kvalita vstupných surovín pre výrobu krmiva. Ak budeme pri výbere krmiva postupovať vyššie uvedeným spôsobom, množstvo krmív týmto sitom neprejde a o to je pre nás výber jednoduchší.
Už trošku zložitejšie bude sa zorientovať napr. v oblasti dochucovadiel s kuracou príchuťou a pod. Je to rovnaké, ako keď namiesto Rumu budete piť rumovú esenciu. Dochucovadlá sa bežne pridávajú i do krmív pre dobytok. Ako dochucovadlo môže byť použitá i kŕmna soľ. Kvalitné krmivo by preto malo obsahovať čo najmenej soli. Niektoré krmivá, aspoň tie ktoré sa tvária ako kvalitné, nezabúdajú uvádzať, že obsahujú výrazné množstvo nenasýtených mastných kyselín Omega 3a Omega 6. V drvivej väčšine je zdrojom Omega 3 kyselín ľanové semiačko. Čo ich k tomu vedie? Myslíte že je to tá najlepšia možnosť? Ja si myslím, že nie. Ďaleko optimálnejším a pre psa využiteľnejším zdrojom Omega 3 je rybia múčka. Čo si myslíte, čo viac ovplyvní cenu krmiva, ľanové semiačko alebo rybia múčka? Množstvo mastných kyselín Omega 3 ktorých zdrojom je ryba alebo ľanové semiačko môže byť zrovnateľné, prospešnosť pre zdravie psa je veľmi rôzna. Po logickej úvahe si na to určite odpoviete sami.
Problém s ktorým si laik už tak ľahko neporadí, sú alergény. Niektoré krmivá ich obsahujú viac, iné menej. Z tých, ktoré sa v krmivách vyskytujú, vymenujem aspoň niektoré. Patrí medzi ne sója, chemické konzervačné látky, príchute, vajíčka, mlieko, pšeničný lepok, potravinárske farbivá atď. Pre zdravého psa to nemusí byť neprekonateľný problém. Pre citlivé psy často stačí aj veľmi malá koncentrácia a môže vzniknúť veľký problém. Najideálnejšie ako sa alergiám vyhnúť, je výber krmiva, ktoré obsahuje čo najmenej alergénov. Problém sóje a jej produktov som už popísal. Chemické konzervačné látky by sa samozrejme v superprémiových krmivách nemali používať, taký je celosvetový trend. Pri krmivách prémiovej rady či nižšej sa s nimi samozrejme stretneme. Spôsob konzervácie totiž zásadne ovplyvňuje výrobné náklady. Vajíčko je ideálnym zdrojom bielkovín, na druhej strane je to však jeden zo zdrojov prípadných alergií. V tomto smere sa môžu názory líšiť, či vajíčko áno, alebo nie. Ak nie som si istý akou alergiou môj pes trpí, tak sa krmivám z obsahom vaječných bielkovín vyhnem. Pri zdravom psovi to samozrejme nemusí byť žiadny problém.
Je jasné, že časť psej populácie môže trpieť alergiou na pšeničný lepok. Dobre, pšenica sa dá nahradiť napr. kukuricou. To nie je problém. Problém je niekde inde. A to v stráviteľnosti rôznych druhov obilnín, ktoré tak ovplyvňujú celkovú stráviteľnosť krmiva. Pre lepšiu názornosť uvádzam stráviteľnosť ryže je 72%, kukuričný lepok 68%, pšenica 60%, kukurica 54%.
Ak sa zamyslíme nad údajmi stráviteľnosti niektorých obilnín, je jasné, že čím viac obilnín krmivo obsahuje, tým je jeho stráviteľnosť menšia. V tomto smere matematika funguje.
Potravinárske farbivá sa môžu vyskytovať aj v krmivách, ktoré zrovna nehýria farbami (zelená, hnedá, modrá, žltá, červená). V rámci filozofie niektorých firiem je to, že používajú farbivá na zjednotenie farby všetkých granúl.
Pri krmivách, ktoré sú vyrábané na čisto prírodnej báze môžeme nájsť granule, ktorých farby sa môžu líšiť. Farba granúl je totiž ovplyvnená druhom použitých vstupných surovín. Pri amerických a kanadských krmivách sa často ako zdroj vlákniny používa červená repa. No a napríklad repa vypestovaná v Sasketchewanu vám bude farbiť granule inak ako repa vypestovaná v Californii. Je to podobné ako keď budete pestovať jednu odrodu vína v rôznych lokalitách. Výsledný zber bude mať mierne iné špecifické vlastnosti.
V poslednom čase sa často stretávame s otázkami ohľadom obsahu betakaroténu. Tu zase môžeme všeobecne povedať, že rovnaká rastlina pestovaná na rôznych miestach môže mať rôzny obsah betakaroténu. Čím horšie a náročnejšie podmienky má pre svoj rast, tým bude obsah betakaroténu v rastline väčší. Aby sme tento problém nerozpitvávali zbytočne zoširoka, tak sa dá povedať, že čím viac krmivo obsahuje rastlinných zložiek, tým je väčší jeho obsah betakaroténu. Dá sa predpokladať, že z pohľadu menšieho množstva obsahu betakaroténu v krmive bude výhodnejšie používať krmivá v ktorých rastlinnú zložku tvoria zemiaky alebo ryža. Väčší obsah betakaroténu nájdete aj v pšenici. V prípade kukurice viete, že zrno má krásnu žltú farbu, čo je následok prítomnosti betakaroténu.
Prítomnosť betakaroténu by sa dala dokázať pokusmi. Len ťažko sa dá uveriť niekomu, kto tvrdí, že jeho krmivo betakarotén neobsahuje. Berte to ako nesporný fakt. Ak budete kŕmiť granulami, po ktorých srsť Vášho psa sčervená, budete sa musieť poobzerať po inej variante. V prípade správnej voľby červená farba srsti zmizne.
Ak chcete preraziť na trhu, mali by ste sa od ostatných nejako odlíšiť. Preto sa stretávame aj s tým, že ten či onen výrobca tvrdí, že niektorá surovina dáva jeho značke výnimočné vlastnosti. To samozrejme nevylučujem, ale vždy sa treba na vec pozrieť komplexne. Takže napríklad uvediem, že moja značka obsahuje L-car-nitín. Na tom by nebolo nič zlé. Ale pokiaľ v zložení krmiva nájdem deklaráciu typu vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu, rastlinné tuky a pod. má to význam? Väčšinou len a ten reklamný. Celkovú hodnotu krmiva to obzvlášť nevylepší.
Mal by som sa rozhodnúť podľa vyššie uvedených kritérií. Musím však počítať s tým, že cena kvalitného krmiva bude vyššia, ale nemusí byť prehnaná. Cenu samozrejme ovplyvňuje okrem kvality aj reklama. Je jasné, že aj tú musí vždy niekto zaplatiť. Asi to zrejme nebude nikto iný ako zákazník. Takže aj tu je určitá závislosť vo vzťahu kvalita a cena. Drahé však môže byť aj menej kvalitné krmivo s bombastickou reklamou. Ale to už je zas trochu iná téma.
Každý kto si zaobstará psa by si mal uvedomiť, že jeho kúpa je ten najnižší náklad, ktorý so psom má. Ak nemám na to, aby som mohol nakŕmiť slušne veľkého psa, tak si radšej zaobstarám psa stredného alebo malého. Ak mám doma psov veľa, bolo by dobré zvážiť čo je lepšie. Kŕmiť veľa psov zle, alebo menej, prípadne jedného dobre.
Prajem šťastnú ruku pri výbere.
Šlesarik Milan
v spolupráci MVDr. Dušan Bútora