moschino, nepísala si to ty?
Dennik ne-trafenej baby
30.7.2016 Pokemon day alebo tazke uvahy na zaver
Idem s frajerom na navstevu do rakuska. Ako spravna ne-trafena zena mam vodicak,moj vraj normalny frajer nema. Fajn. Soferujem,on spolujazdec, 60km spolocnej jazdy pred nami. Pustim radio, dve minuty pocuvam ako hraju justina biebera, pre istotu zachrany mojho sluchu a zdraveho rozumu stisim radio,snazim sa nahodit debatku aby sme pokecali s frajerom. Dostavam stopku, vraj chyta pokemonov,nema cas.. fajn. Presli sme 15km. Idem tankovat. Spokujazdec sedi v aute. Idem platit, vraciam sa k autu ked tu zrazu kukam, ten chalan co s nim uz cestujem mlcky 15km nie je v aute. Obzeram sa, toho debila nikde. Cakam, cakam asi 5-10min. Vola mi. Vraj mam mu ist oproti,lebo isiel chytat pokemonov. Dviha sa mi adrenalin, ale idem, je to po ceste. Mozme pokracovat dalej. Vychadzame z mesta, dozvedela som sa o sebe vela veci: - vraj letim ako sialena po meste (striktne dodrzujem rychlost, ale chapem pri 50km/h sa asi tazko chytaju pokemoni)
- vraj neviem jazdit, lebo mu dva krat padol mobil pocas jazdy (chlapce sorry, slovenske cesty nie su ziadny luxus a ja mam rada svoje tlmice na aute, radsej spravim ysicku ako drbnut do jamy/kanala)
- vraj neviem spievat a mam radsej drzat hubu a mam vypnut radio, lebo ho to rusi pri chytani (milujem zvuk motora-moja vyhoda)
- vraj som hlucha a netoleratna, lebo som nezastavila a ani nespomalila na jeho prikaz, kvoli mne stratil pokemonov..
Prichadzame na hranice. Ten chalan vedla mna stale cumi do mobilu. Zrazu prehovoril, potesila som sa,ze konecne nahodime debatu a zabijeme mrtve ticho v aute. Mylila som sa. Zacal mi vysvetlovat story o pokemonoch... Nevydrzala som. Odstavila som na najblizsom parkingu auto. Ten dement nasiel pri aute pokemona. Fajn, rozdychavam. Snazim sa mu prehovorit do duse nech to uz necha tak. Neda si povedat. Uz nerozdychavam, chytam nervy. Vystupujem z auta. Idem na kavu niekam, surne potrebujem nieco na nervy. Zafarbena voda s nazvom "preso bez cukru" z automatu staci, nie som narocna. Zamkla som auto (priznavam zabudla som,ze ten dement sedi v nom). O 20min sa vraciam k autu. Stoja pri nom policajti. No do riti. Pridem k autu. Spolujazdcove dvere otvorene. Ten dement isiel niekam a nechal otvorene dvere. Policajtom nahlasili opustene, otvorene auto na hraniciach. Preveruju, ci je moje. Preveruju mna, ci nie som utecenec asi. Zistuju co sa stalo, ked som tu nechala takto auto. Tazko im je vysvetlit, ze som frajerka dementa, ktory chyta pokemonov. Chcu mi dat za nieco pokutu. Rozdychavam. V zivote som ziadnu pokutu este nedostala a to mam najazdeneho vela. Policajti mrkli na mna ockom, vraj mi nebudu kazit den. Oooo boze dakujem, ale ja aj tak ho uz mam pokazeny. Volam frajerovi,v ktorej riti je. Vraj ide peso do mesta,chytil uz dvoch pokemonov a mam ho prist zobrat do mesta. Sadam do auta, startujem, pustam na plne pecky radio. Moj oblubeny song, zacnem si spievat. Usmev na tvari a moje pohybujuce sa telo do rytmu songu a tachometer naznacuje,ze pokracujem v jazde, ale smerom na navstevu Nezdviham telefon. Premenovala som si frajera v mobile z "Matko" na "pokemonsky kok*t". Na druhy den sa dozvedam, ze sa neda so mnou zit. Vraj netolerujem jeho zaluby. Kvoli mne platil vyse 10€ za taxi domov. Vraj tak isto kvoli mne nechytil nejakeho vzacneho pokemona. Vraj tiez len kvoli mne musel ist domov namiesto na navstevu. Bol vecer. Zavladol u mna hlboky "matvpi*izmus". Sedim doma, pijem vinko. A tak rozmyslam ci mu ja vlastne v jeho rozvoji osobnosti a v rozvoji zalub nezavadziam. Mam mu dat na vyber? Bud ja alebo jeho zaluby adrenalinoveho sportu s nazvom Pokemon Go, ktory je adrenalinovy len pre mna? Hmm, silno rozmyslam. Rozmsylam aj nad tym ci som dobra frajerka. Ci by som sa ako spravna frajerka nemala venovat aj ja tomu sportu.. Odkladam vino bokom, prichadzam na to,ze moje myslienky uz plavaju na hladine alkoholu z jedneho poharika....
"Nie vždy dostaneme psa, akého chceme, ale vždy dostaneme psa, akého potrebujeme"
Cesar Millan