Chcel by som sa opýtať tých, čo zastávajú názor, že je dobré riešiť insemináciou graviditu suky, ktorá ešte nemala šteňatá prirodzenou cestou, koľko tých zvierat už mali, či nikdy neriešili zdravotné, genetické, psychické, výchovné a
iné problémy so svojimi psami? To sa pýtam preto, lebo v dnešných časoch práve z takýchto krytí (a z ďalších generácií po stránke rodičovstva netestovaných zvierat) je kopec problémov, ktoré noví majitelia väčšinou počas celého života psa "riešia". Je podľa mňa zvrhlé, inseminovať suku, o ktorej nevieme, či sa dá nakryť aj prirodzene, ako prebieha gravidita, pôrod, laktácia, odchov, atď. Pozrite si len, koľko plemien dnes má problémy po stránke reprodukcie a hlavne, či ich zavinili tí psi... Podľa mňa, zviera, čo sa nevie samé od seba prirodzenou formou reprodukovať, by nemalo mať ani nárok po sebe zanechať potomstvo, pretože práve toto sa prenáša do ďalších generácií. Jedinou výnimkou je snáď ozaj len málopočetnosť plemena, ale ani tu by som neurobil nijakú výnimku, čo sa týka prvej spontánnej gravidity. Donna, farba predsa u LLP by predsa nemala byť to hlavné! Myslíš, že v USA sú tí LLP iní? Poväčšinou sú presne zo spojení merle x merle...