"Trpiace" plemená?

[moth]

Kukam, co sa tu pise v teme "Trpiace plemena" asi by tie predosle prispevky, rovnako ako moj patrili do nejakej temy "Zmena majitela" neviem, ci existuje
Ja som si k nam tiez zobrala 3-rocneho psa, ktory v tom case zmenil troch majitelov, ja som stvrty, uz presli roky odvtedy samozrejme, ale on nepoznal ine psy, nepoznal hracky, proste nic. Dnes je to velmi spokojny a velmi zivotaschopny veteran, dala som mu sancu dozit v pohode, kazdy vecer si uziva prechadzku, tiez spolocnost inych psov a naucil sa nicit hracky Prave on u nas predstavuje taku pozitivnu a vzdy dobre naladenu energiu u nas, je tak trochu streleny, ale vzdy velmi vdacny za akykolvek dotyk!

[casira]

je tak trochu streleny

A nemá náhodou rovnako postihnutého brata?

[moth]

Brata ma asi postihnutejsieho, kedze ho chovatel ucil tahat trojkolku, no

[casira]

No dakujem! Ale už netrpí,tiež si spokojne uživa zaslúžený dochodok!Ale diagnoza hyperaktivita sa ešte prebúdza.

[Renca]

Čivavy sú presne také naviažu sa na jedného člena domácnosti a veľmi trpia ak nie sú v jeho spoločnosti,

[luciiik]

Tiez suhlasim ze je to o vychove a o konkretnom psovi. Mam aj civavu, ano ked som doma ja, nepohne sa odo mna, ale ked je doma s rodicmi, neprehana to, mozno prvy den je smutny, ale inak funguje uplne normalne. Ostatni nasi hafani to iste. Doga poslucha v niecom mna, v niecom priatela, tam to neviem akosi odhadnut kto je pre neho "panom". Ale tusim je to tak, ze mna posluchne lebo chce a jeho pretoze musi. Retrieverka je naviazana na rodinu ako taku. Poslucha nas vsetkych. Nahac neposlucha nikoho, to je sestrine nevychovane dieta, ale ked sestra ide prec tak pride a tuli sa aj ku mne, k mamine, ku hocikomu kto mu poskytne naruc. Yorkovia - tych mame najdlhsie a uz si zvykli ze ked niekto odide, tak tak ako odisiel tak sa aj vrati. A este nasa krasna Weimarka, ta je este steniatko, tak tam sa este uvidi.
Vo vseobecnosti si myslim, ze zalezi od konkretneho charakteru psa a od toho, ako sa mu venuju ludia pri zmene majitela, alebo pri akomkolvek odluceni ti, co ho maju na starosti.
CI?

[casira]

luciiik
Vy to musíte mat doma teda naozaj veselé

Tiez suhlasim ze je to o vychove a o konkretnom psovi

.
Presne tak je to.Ani u nás ludí nie sme si všetci navzájom symatickí,na niekoho sa naviažeme viac,na iného menej... Myslím,že u psov to platí rovnako a tiež to ovplivní to,ako sa mu kto venuje,kolko času s nim kto trávi.A oni,potvorky chlpaté,to velmi dobre vycítia.
Ale že by nejaké plemeno bolo vyslovene "trpiace",to asi nie.

[janajka]

Aj ja som zabludila do tejto temy s tym, ze sa tu rozobera nieco ako degeneracia plemien - napr. snaha o extremy, trpiace plemena ako buldog, koznatce a i. z toho hladiska narocnosti na reproduciu, ci starostlivost. A ono sa tu prebera ci plemeno trpi po zmene majitela. Nooo ja by som to brala tak, ze to suvisi v nemalej miere aj s pracovitostou psa. Ak je daky pes namotany na urcitu cinnost a ta cinnost mu je dana aj v pri novom majitelovi, tak sa lahsie uspokoji so zmenou pana ako pes, ktory mal motivaciu na cokolvek slabu.

Ja si spominam na mojho prveho krizenca, ona bola tak silne naviazana na mna a segru, ze by snad bez nas aj zomrela. Ta by urcite trpela. Ona zdrhala odvsadial, len aby mohla byt s nami a pri nas (nemala rada ludi a psov a s nami sa citila bezpecne.) Teraz co mam border koliu, ta je uuuplne ina. Ona sa vie vencit aj s cudzim bez voditka (u krizenca Tiny nehrozilo, raz ju vencil moj kamos a zdrhla mu, 2 hodinu ma hladala po celej Dubravke, dokonca aj mojmu otcovi zdrhla, aby nas sla hladat a to jeho velmi dobre poznala). Gaie - borderka nie je na mne taka zavisla. Ak ju niekto zaujme loptou, akcnostou a hlavne vlastnym aportujucim psom ma uz potom nepotrebuje. Mohla som si ja odskocit nakupit do potravin a ani si nevsimla, ze ma nebolo, kym ju "strazili" cudzi. To som si vsimla aj, ze napr. ked ju necham na cudzom dvore a ja odidem prec, voobec nema potrebu zdrhat a hladat ma. A to nie je az tak celkom od vychovy, lebo ja som ich vychovavala rovnako.

[Lučíja]

ja mam doma uplne extremy. bigla ktory je samostatna jednotka a kelpiu ktora je naviazana.
mala som problem s kelpi, ked bola mala..nemohla som ist sama ani na WC, vasade mi bola v patach, ked som niekam odbehla schulila sa pri dvarach a mrncala a to aj ked bol niekto doma. bola na mna nesmierne naviazana a tak som pristupila k dvom rieseniam...prve, zacala som ju (sice s nevolou) od seba vyhadzovat a po case zacala chodit za mamou, ocom...a po druhe kedze milovala pracu zacala som ju davat na cvicaku inym nech s nou pracuju...trvalo to sice asi mesiac ale mala si zvykla ze su na svete aj iny ludia ktori ju maju radi a TERAZ??? stale je naviazana no nie az chorobne, miluje vsetkych ludi naokolo najradsej by ich ulyzala k smrti a nemam problem dat ju niekomu postrazit. myslim ze je to vsetko o veci pristupu a odhadnutia individuality daneho psika

[zeane]

Offtopic: ale vitaj Lučija

[Lučíja]

Offtopic: dakujem Zeane vitaaaam

[saschia]

Moju som od mala viedla k tomu ze ma posluchat vsetkych a ze nema byt naviazana (predsa len, tyzden aj dlhsie sluzobky nerobia dobre), takze pes jedneho pana v tom najtvrdsom vyzname urcite nie je. Dokonca co som teraz vo francuzsku tak sa uz aj naucila jazyky, co mi ju strazia rozni ludia (rozumie anglicky, francuzsky a katalansky). Ale ja som stale jej najvacsia laska.

[Sigma]

tak Talla je naviazaná až-až...najviac sa jej páči, keď je prilepená pri nás a stihla sa naviazať už keď sme si ju brali zo záchrannej stanice...Hneď v prvú noc sa tak bála v novom prostredí, že cez noc nás stále hľadala...Teraz už pokojne spí, chvalabohu.
A neodučili sme ju tejto závislosti doteraz.

[henyinnsbruck]

U nas sa raz stalo-moj mal vtedy rok-tyzden som bola od neho prec a nechcel zrat......

Potom-mala som taku pracovnu dobu-ze svagrina ho krmila vecer kedze ja som bola vpraci-zijeme spolu.....

Teraz som bola dva tyzdne doma,potom zase v praci ale tak ze som mu ja davala zrat....no ale uz po dvakrat sa stalo ze som bola dlhsie,prec.ona mu dala zrat a nechcel!! A on je strasny jedak!!!
Naposledy to bolo tak-ze dosla som domov,asi 15min po jeho veceri,pytam sa svagrinej este nezral? -ona ze mu dala a blbo cumel nanu,ja som mu dala misku a len sa tak zaprasilo po nej.....

Ked som ja doma on s nou ani von nechce ist.schova sa do spalne

Takze u nas to je tak.....nemam v umysle ho dat prec, ale neviem akoby to prezil....

Niekto tu pisal -neviem kto-podla mna zalezi aj od buduceho majitela....
ak sa utrapeny pes dostane k nejakemu neskusenemu psickarovi ktory ho bude lutovat tak psovi to velmi nepomoze....vidim to na svagrinej psovi-z utulku-pes je psychicky v prdeli, k tomu ju ma uplne pod palcom-a ja s tym neviem nic urobit...

Pes musi byt zamestnany,mat spravnu vychovu-prevychovu a potom bude v poriadku....moj nazor.

[elfinka]

Sa to asi najviac hodi sem:
http://pedigreedogsexposed.blogspot.co.uk/
... o tom, ako sa ktore plemeno v ktorych ohladoch zvrhava.