My sme mali pudla, ktorý žral skoro všetko. Zauzlenú ponožku sme mu dali na hranie len raz, zmizla rýchlosťou blesku. Tiež sme boli "hovnošťúri" a skúmali sme, či z neho povylieza všetko, čo schamtal. Najkrajšie bolo, keď jedného dňa na mňa z hovienka čumel xichtík ježka, ktorého zlikvidoval na etapy za niekoľko dní.
PS: Ten ježko bol, samozrejme, z gumy.