Ja sa k martinskemu utulku mozem vyjadrit z vlastnej skusenosti.
Hladala som psika (vzdy som bola naucena zit so psom a momentalne som ziadneho nemala). Navstivila som martinsky utulok pred 8-9 rokmi. Psiky tam behali jeden cez druheho. Za plot som sa nedostala, ale kedze som bola dopredu dohodnuta telefonicky so spravcom, pustil mi do vybehu asi 20 psikov. Povodne som chcela nejakeho NO, ale spravca mi povedal, ze nie ja si vyberiem psa, ale pes si vyberie mna. A tak sa aj stalo. Zo vsetkych tych psov prisiel ku mne len jeden a zacal ma olizovat. Bol to nas zlaty irsky seter (dali sme mu meno JJ). Bol podvyziveny, popaleny od cigarety. Sam spravca mi povedal, ze ten psik nikdy nezazil nic dobre. Mestska policia ho odobrala neprisposobyvym obcanom za tiranie. Psik bol velmi bojacny, dokonca by som az povedala ze bol zlomeny. Dodnes mame problem s jeho ustrachanostou.
Tak som mu povedala, ze si ho zoberiem domov, zaplatim co bude treba. Spravca ma vyviedol z omylu. Najskor psik musi prejst karantenou, potom kastraciou a nakoniec mi ho dovedie domov (byvala som az na Kysuciach v horach). Suhlasila som a zhruba za 2 tyzdne sa mi ozval, ze mi psika moze doniest. Dohodli sme sa na presnom termine a tak sa aj stalo.
Odvtedy som zazila so psikom velmi vela radosti ale aj starosti (kastracia bola urobena fusersky - dlho mu hnisali rany, musel brat injekcne antibiotika, rany po kastracii sa mu otvorili a hnisali. Cele dni a noci som pri psikovi zostala - nezral, jedine co pil bol urologicky caj s cukrom.)
Ale ked sa spatne ohliadnem, na cele tie roky co sme spolu zazili (je ako moje dieta), nelutujem ani na sekundu, ze som sa vybrala cestou, ktorou ma poslal spravca utulku.
Odvtedy som mala z Piestanskeho utulku krizenca dobermana a NO a teraz mame tiez z Piestanskeho utulku krizenca brazilskej fily a kaukazaka. Vzdy som sa riadila pri vybere psika do opatery heslom: Clovek si nevybera psa, ale pes si vybera cloveka.
Dnes mame este dobermana (nie z utulku) a mohla som si ako prva zaujemkyna vybrat steniatko sama. Ale tiez som muzovi povedala, ze nebudeme vyberat my, ale pockame si, kym za nami niektory z nich pride. Zajtra nasho doboska caka prva vycvikova hodina , uz sa neviem dockat.