ja mam za 9 rokov zivota mojho psa tolko skusenosti s tulavymi psami, ze si ich uz ani nepamätam,. najviac mi utkvel v pamäti stret s dvoma pobehujucimi psami, jeden krizenec debermana, druhy nemecky ovciak. spolu tvorili krasnu svorku. a tak si tak idem s dvoma kamoskami a psom na flexine a zrazu sa prirutili, samozrejme som mala eddieho hned na rukach, lebo okolo nas kruzili a vyryvali. odhanala som ich flexinou a o chvilu jeden pes odisiel a druhy na nim. a tie baby boli so mnou stali vtedy kusok odo mna a pozerali sa ako dve sproste husi s prepacenim. sak co kebyze do nas skocia, sak mi nic, ach skoda reci.
nedavno som zas hodila po sao-vi flexinu tak zdrhol. bezne stretavam dvoch jazvecikov, ktori vybiehaju z brany ako torpeda, ale vravim si, nabuduce uz necham mojho psa nech si do nich kusne, ked ma uz moc nase
zatial mi vsak stacilo za nimi dupnut a prasili prec.
dalej je tu jeden pes na ulici, spod ktoreho zubov som zachranovala dalsieho psa, ktoreho chytil pod krk a vliekol asi 100 metrov po ceste. samozrejme kazdy v okne, ten krik pistania psa sa nedal prehliadnut, a samozrejme nik nesiel pomoct. hned som popadla hreben a metlu a hybaj ho za psom. ako som tu metlu po nom prastila tak rukovät odletela. kviciaci pes sa nejako vyslobodil a utekal domov, a ten hnusak za nim, ale uz ho nedobehol a nechal ho tak. susedia isto referovali, lebo odvtedy je pes na retazi. chvalabohu, ale nie celkom, ked mam ist okolo ich brany si dobre pozriem ci nie je otvorena alebo ci pes neskace okolo plotu (zda sa, ze obcas ho este pustaju). uz som tak par x zmenila trasu, pritom tym smerom su prechadzky najlepsie.
Na svete nie je toľko tmy, aby dokázala zhasiť jednu maličkú sviečku.