Nevedela som najst podobnu temu, tak zakladam novu.
Prirobila som si kapánek starosti a kamaratke varujem 4 mes. štena talianskeho spinona (psíka). Tak som ho pred 3 dnami priviedla do našej svorky a na moju velku radost sa bez problemov skamarátili, všetko OK a až teraz začínam zistovat, čo je to "plny" dvor psov a tá pravá zábava Psík je to nádherný, velmi komunikatívny a plne socializovaný.
Starost mi robí jediná vec, a to jeho pažravost za žrádlom. Pri spoločnom krmení prvý vyžere svoju misku (neskutočne pahltne a rýchlo!) a potom hekticky behá a vznucháva.. Naštastie bol naučený žit vo velkej svorke psov, takže pozná pravidlá a neotravuje našich psov (čím sa možem vyhnut príp. konfliktom). Viem určite, že ešte donedávna žral z 1 misky s dalšími 2 štenatami a predtým aj s viacerými. Takže z toho mi vyplyva, že bol zrejmä vytláčaný od žrádla a je donutený o tu papanicu bojovat
Chcem sa vás spýtat, možem to nejako zmenit, trošku ztlmit tu chut do žrádla?? Začala som tým, že krmim 4 x za den v menších dávkach (predtým 2 x, čo sa mi zdá málo na 4 mes. štena)
Tiež mám doma žráča (mastif), ale on sa o žrádlo nestrachuje, má jednoducho apetít a chutí mu ! (je to dané aj plemenom)
Ale v prípade spinonka to vidím ako boj o žrádlo !!!!
Privítam vaše rady a postrehy