Hm, tak mozem aj sem, ono je velmi tazke zmenit nase hyperinteligentne myslenie cloveka a vtesnat ho, alebo v lepsom pripade pochopit risu zvierat, resp. konkretne psov, oni by podla nejakych !predpisov! mali byt na tom "horsie" ako my ludia, lenze opak je pravdou, pretoze my ludia si zivot komplikujeme, uz len rec - jazyk nam komplikuje komunikaciu medzi sebou, napriek tomu, ze sme jeden druh, nerozumieme si! Psi medzi sebou si rozumeju, nech su z akejkolvek casti sveta, chvalabohu, i ked sme ich domestikovali toto "privilegium" sme im nedokazali zobrat! Milujeme ich z roznych dovodov, kazdy mame svoje oblubene plemeno, akokolvek si myslim, ze kazdy z nas kto ma svojho psa a venuje mu svoj cas a energiu, musi milovat vsetky psy. Co je problem a to som pochopila len nedavno, kazdy vnima svojho psa podla mena a pre aj prve slovo, ktore vypusti ak chce, aby ho pes vnimal, je jeho meno? Hovori sa nepoludstujme psy, mnohi si to vysvetluju, neberme ich do postele, neobliekajme ich, nerozmaznavajme ich, ale uz len to meno je poludstovanie. A preto zabudame na to ze pes je v prvom rade pes az potom nejake plemeno-neplemeno a az nakoniec ma svoje meno.
OK Kotrmelec dakujem za navigovanie do dalsej urcite zaujimavej temy, podnietilo ma to k istej uvahe vyssie. A vlastne casom zistujem, cim viac za zamyslam nad spolunazivanim a existenciou psov, mozem hodnotit po mojom boku, tym je to tazsie
Volakedy som sa absolutne nad tym nezamyslala, je to dokazom toho, ze som si nekomplikovala zivot, ako je to u ludi dnes bezne, a o to bol ten zivot so psom asi lahsi! Proste mala som psa mojho vysnivaneho plemena a bola som nadsena a nasledne vsetko fungovalo, nemala som problem. Dnes, ked mam psy sice rovnakeho plemena a zaroven som si vedoma, ze pochadzajuceho z inych linii, uz to nie je tak lahke. Ale nie je to len tym, ze on sa narodil po rodichoch z inych linii, je to aj tym, ze o plemene viem viac ako pred rokmi a mam vacsi prehlad, prosto robim z toho vedu a ta moja zlozitost robi psovi komplikacie.... Co vsak mozem robit, kolkokrat som rozmyslala, keby som stratila pamat a vratila sa o roky spat, bolo by to lepsie? Neviem, mozno!
Aktualne teda riesim problem jedneho psa, ktory de facto dokaze predbiehat moje myslenie, ako kazdy pes aj on ma svoj denny rozvrh, neda sa to samozrejme uplne presne stanovit na minuty, ale ta periodicita tam je. Prisiel sem ako 6 a pol mesacne steniatko, no mal 39 kg ale steniatko teda. Kedze som z predoslej skusenosti mala v mysly pozitiva skusila som ho zoznamit s o 9 rokov starsim psom, ktory nie je agresivny a nevyhladava konflikty. Zial zo strany "steniatka" ten zoznamovaci ritual nesiel spravnou cestou, tak som sa rozhodla nesilit to a teda nech spolunazivaju oddelene. Problem je, ze ten mladsi pes je akoby alergicky na toho stareho a presne vie kedy pojde ten stary z koterca, pritom to nie je nikdy presne urceny cas. Vtedy zacne vyvadzat vo svojom koterci ako divoke zviera, ale len do casu kym sa ten stary pes neukludni, potom je ticho. Proste ten mlady je iritovany tou hyperaktivitou toho stareho psa. Ide mi o to ako ten mlady pes rozozna, a teraz pojde ten stary pes von a preto ja sa nedam zavriet do koterca, pretoze bezne sa tam da zavriet, vecer ked sa ide do postele, alebo ked odchadzam do prace, alebo aj len na nakup. Zaujimalo by ma ako to dokaze precitat?!