Očividne je to individuálne. Kebyže šušňa na vet. stole podrazia, máme zarobené na dlhotrvajúci problém. Sranda je, že ako šteňa chodil veľmi rád na veterinu. Všetko tam vždy prešmejdil, všade, kam sa dostal. Raz mi ho vet odchytil pri hlavných dverách.
No a potom stačilo pár nie najlepšie pichnutých veľmi štipľavých injekcií (dobre pichnutá ho neštípala) s veľkým koncertom a tancom "po" a bolo. Síce veta dávame, no dlhšie vyšetrenie preferujeme na zemi (niektorí veti ponúkajú).
A k tomu prístupu... videla som pri análkach... pre mňa ok prístup - dr. mi komentovala čo, kde, prečo robí, počkala, kým sa pes uvoľní - a pes sa naozaj uvoľnil - a "zákrok" bol preňho oveľa akceptovateľnejší. Potom som počula druhú verziu, ako to robiť (schválne nepíšem), a obaja volíme jemnejší a šetrnejší prístup, i keď možno o 20 sekúnd dlhší.
Koniec dobrý, všetko dobré. :)