od Akami » Pia 20.04.2012 12:29
Už som to myslím spomínala, ale nedá mi, zas mi to pripomenula reakcia tohoto dievčatka. Kamarátka má dcérku (8 rokov), ktorá sa panicky bojí psov, už boli kôli tomu zopár krát aj u psychológa. Dôvod? Decko, keď malo 3 roky, pri normálnej návšteve babky sa z paneláku vyrútil nezvládnutý francúzsky buldoček, v zápale hry ju zvalil na zem, zožral jej koláčik, vyoblizoval, potom ju začal ťahať za bundu. Všetko sa to stalo v okamihu, takže aj to, že rodičia aj starý rodičia boli od dieťaťa cca 3 metre, nestačilo, aby ju pred psom ubránili (nakoniec ešte v ten deň prišli mestskí policajti k nim domov s tým že majú na nich udanie za to že otec dievčatka im napadol psa, rozumejte, prvé čo ho napadlo, psa skopol z decka dole). Dieťa pobehovalo po deckom ihrisku na sídlisku (kde je umiestnená cedulka zákaz vstupu so psom ), psa nijak neprovokovalo, dovtedy to vlastne bolo úplne normálne dieťa, čo sa psov nebálo. Takáto skúsenosť stačila na to, aby mala zo psov nie že strach, ale panický strach. Rodičia môžu robiť možné nemožné, malá doteraz z dialky obchádza aj najmenšie šteniatko čivavy. Stačil k tomu jeden neukáztnený nezodpovedný pániček, čo si psa pustil tam kde nemal. A dieťa si toto ponesie v sebe doživotne, práca psychologičky, práca rodičov, nič veľmi nepomáha. Pred časom sa nám podarilo dosiahnuť, že malá ide v kľude držiac za ruku svoju mamu spolu so mnou ak mám psov na vodítku, tiež ak sú zavreté vo voliére, veselo sa hrá na dvore. Ale nič viac. Nie tak dávno, čo pri bicyklovaní, keď zbadala voľne bežiaceho psa (znova tam kde pes navoľno nemal čo robiť), bezhľavo začala utekať preč na bicykli a vletela do plnej premávky, len zázrakom sa nič nestalo.
Hej je to len jeden príklad, určite je to fakt len výnimočné, že sa takéto niečo stane, ale proste občas aj my psíčkari (teda hlavne tí nazvime ich nezodpovední, alebo ľahostajní) spôsobíme, že človek reaguje neprimerane. A je to smuté.
Sama som nedávno mala zážitok so stafordom o dve záhrady vedľa rodičov, pes vidiac hrajúce sa deti prekočil ploty až ku nám, deckám roztrhal loptu, jednej oblečenie, nikdy som nepočula dievčatá v takej veľkej panike kričať ako vtedy. A to sa bežne psov neboja. našťastie na nich to nejaké následky nezanechalo. Majiteľa by som ale najradšej niekam nakopala. A viete čo mi povedal, keď sa to stalo zas? Vynadal mi, že keď viem, že jeho pes za deckami uteká, načo tam tie deti vláčim! Majú sa hrať doma, nie u starkých na záhrade! Kretén!