Dobrý deň,
to, že sa mi život zvrtol úplne iným smerom, ma dostalo do komplikovanej situácie, s ktorou si neviem rady. Mám rodinný dom s väčším pozemkom a 3 psov, z toho dvaja sú Bernskí salašnícki psi (fenka a pes) + jeden oriešok. Berňákov som si pred tromi rokmi "adoptovala", inak by boli zastrelení. Majú za sebou týranie a hladovanie a u mňa našli domov a lásku. Lenže zlé okolnosti ma pripravili o prácu a ja som musela hľadať novú. Našla som ju však až 120km od domu. Žijem sama a o dva týždne odchádzam. Budem z domu preč vždy 3 týždne a potom týždeň doma. 2 dni v týždni mi psíkov nakrmi môj otec a na zvyšné dni dúfam "zlomím" suseda. Avšak aj tak mám obrovský strach, či psi nebudú mojou neprítomnosťou príliš trpieť. Sú síce naučení, že bývam preč aj 3-4 dni, ale 3 týždne... Zvažovala som aj to, že by som ich niekomu darovala, ale bojím sa, že by to bolo ešte horšie, ako tá samota. Majú toho za sebou veľa a rozdelenie, odlúčenie a zmena prostredia by ich asi zničilo. Chcem pre nich to najlepšie, budem sa snažiť byť s nimi čo najčastejšie, ale bez práce sa nedá byť - veď aj uživiť tie 3 stvorenia nie je ľahký špás. Ale sú to moje zlatíčka a ja by som im nechcela ublížiť.
Myslíte, že väčšia samota musí mať na nich zlý vplyv? Alebo keď majú jeden druhého a budú každý deň aspoň chvíľu v kontakte s človekom, tak to v pohodičke zvládnu? Nerada by som ich stratila, verím, že raz budem zase každý deň s nimi, len neviem, kedy to bude...