Som strasne sklamana, najma zo seba... Chcela by som pocut niekoho nazor a zatial sa to hanbim povedat nahlas. Uz ho nechcem :-(
Konecne mam cely zivot vytuzeneho psa (mam uz po 30). Je to psik labradora, ma 7 mesiacov. Je strasne zlaty, mily, chce sa ucit, ... ale je asi nadmieru temperamentny, co nam sposobuje vela problemov... Casto nieco znici, uteka z domu (podhrabe sa pod plot), skace a vala syna, neposlucha....
Asi sme si vybrali zle, mali sme zacat s nejakym malym psickom......
Mame 2 male deti, ja som na materskej, myslela som, ze ho v pohode vycvicim a budeme mat z neho radost.... Zatial mame ovela viac problemov, ako radosti....
Tiez mame problem co s nim ked cestujeme... nejako sme si tieto komplikacie vopred nepripustali...
Dnes vsetko zavrsil tym, ze zhodil babku z bicykla. Nastastie sa jej nic nestalo, ale vo mne sa nieco zlomilo.... Viem, ze je to moja chyba , nie jeho, mala som ho drzat na kratsie, ale mala som zo sebou aj kocik aj jeho a tak to aj dopadlo. Babka nas o malo obchadzala a on jej vliezol pod bicykel....
Co sa da robit so psikom, ked ho uz nechcem ? Myslite si, ze sa najde niekto kto si vezme aj taketo vacsie divsie stena ? Alebo to len predsa mame vydrzat a dat ho cvicit ?
Som zhnusena zo seba, pripadam si ako rozmaznane decko co dostalo stena pod stromcek a hned ho omrzelo....
Co vy na to ? Smelo do mna....