Smrť psíka a ako sa s tým zmieriť

[hriva]

aj moja ma lymfatickych uzlin. nepamatas ake lieky na to bral tvoj pes? to je super ze este rok zil! ake to bolo plemeno? aj ja som s mojou Ginou od malicka, od 7-mich rokov a tiez je to pre mna PAN PES.

našla jsem něco tady..zejména uživatel štětísek zejména...zkus kouknout jestli je to samé
http://www.cz-pes.cz/diskuse/4_5051_0.html

dakujem! ja uz som to raz tusim citala, este ked sme mali len podozrenie. ale zaujimave je ze podla statistik psik na prednisone vydrzi tak 3 mesiace. moja to uz taha dlhsie bojovnička

[Domča]

Prednison bral aj môj Googliček kôli reume minulý rok, ale boli sme nútený vysadiť ho, pretože 4 kg pes mi behom 3 týždňov pribral 1,5 kg. Bol lenivý, malátny, von nechcel chodiť, nato koľko pribral ani nešľa nežral a začali mu odchádzať obličky :(

[hriva]

moja je praveze chudsia po prednisone. ale je stale hladna. cize keby mohla sa vypasie na prasiatko ale musime ju obmedzovat lebo potom by ju klby neuniesli. vela psov po prednisone pribera, aj v neziaducich ucinkoch je zvyseny pocit hladu, takisto obličky su viac zatazovane ale jej robili krvne testy a vraj jej vsetky organy pracuju ako mlademu psovi

[PeterMi]

Cez slzy tu chcem napísať pár slov, lebo dúfam že mi to pomôže – včera večer náš jorkšírik odišiel potichúčky do nebíčka. Celá rodina plače, Johnko bol náš najväčší miláčik, náš prvý psík. Pamätám si, ako som na túto stránku prišiel pred 3 rokmi študovať a hľadať dobré rady, keď sme konečne presvedčili na psíka aj manželku. Vedel som celú tú dobu, že raz sa to stane, ale myslel som že bude s nami aspoň 12-15 rokov. Náš Johny bol ten najlepší, najtichší a najvernejší psíček, ako ten váš pre vás. Nemal ani tri rôčky a tichučko zaspinkal vedľa mňa v aute. Ešte chvíľku pred tým som ho hladkal a o pár minút už ležal a nedýchal :((( Doktor povedal, že mu praskla cievka, zlyhalo srdiečko, možno aj od veľkej radosti, vzrušenia. Bože, ja neviem, mal choré srdiečko a my sme nič nevedeli? Hrozne to bolí, bol som s ním od 8 týždňov, keď sme si ho doviezli od pani chovateľky, pracujem doma, takže to bolo na mne - vychoval som ho k čistote a pokojnosti, celé dni trávil pri mojich nohách, s nami v posteli, stále sa chcel len pritlačiť k nám a nechal sa škrabkať. Skoro vôbec neštekal, len občas vonku v tme, keď sa niečoho alebo niekoho bál. Všetci nám závideli takého tichého psíka. V zime bol trošku z kondície, keďže sa chodí menej von a niekedy sa zadychčal už aj po schodoch, mysleli sme že to je tým obdobím, ale teraz už vieme, že bol asi naozaj slabší na srdiečko, ale doktor to nezistil a chodili sme na očkovanie pravidelne. Ako som tu čítal, vážte si každej chvíľky so svojím psíkom, lebo sa to môže zmeniť v minúte.
Johnko, ľúbime ťa veľmi ty náš ňufko :(
Spinkaj sladko v nebíčku, veď spanie si mal tak rád...
Neviem, ako sa cez to prenesieme - prvé ráno je najhoršie, už som tu zrazu doma sám, nepletieš sa mi pod nohami, nepôjdem ťa o deviatej vyvenčiť. Johnko, ďakujem ti za veľa veľa lásky, čo si nám dal :(((

Johny (17.4.2009-25.1.2012)

[mairi]

drzte sa, prajem vela sil

[Zabchoque]

Nám náš miláčik odišiel 20. 8 20011... 16.9 by mal dva roky
Mali sme yorkšírika. keď sme s priateľom začali spolu bývať bolo mi často smutno, lebo on chodil domov neskoro a tak sme si kúpili psíka. Keď sme ho išli "obzrieť" my sme ho vlastne ani nevideli poriadne on sa strašne bál a schovával sa za nohou stoličky, takže sme vlastne videli len jedno oko...a to oko si nás získalo... Cooper bol to najúžasnejšie, čo nás v živote stretlo... neviem ho ani popísať. Jednoducho...bol to geniálny pes zbožňoval veterinára a strašne rád k nemu chodil - vždy tam dostal nejakú mňamku. (bol to žrút, aj keď bol chorý jedlo vždy zjedol)
Moji rodičia ho brávali v lete behávať, s priateľom sme ho brali so sebou vždy keď to bolo možné...na dovolenke sme mu kúpili darček - predavačka na nás pozerala ako na bláznov, keď sme povedali, že to pre psíka
Vlastne bol v perfektne kondícii...zrazu doslova z včera do rána hrozne schudol - ostal len kosť a koža a začali mu praskať cievky...zrazu z ničoho nič sa mu spravila modrina - keď som to videla prvý krát som sa rozplakala...hrozne som sa oňho bála.
Veterinár mu urobil niekoľko rtg a nakoniec povedali, že má asi v črievku cudzí predmet a preto neprijíma živiny a nedá sa mu vyprázdniť... 20. 8 ráno ho operovali - počas operácie zistili, že žiaden cudzí predmet ale nádor, len nevedeli či zhubný alebo nie...keď mi volali, že sa prebral myslela som, že už bude dobre...aj jemu som to hovorila... od doktora ho viezol priateľ, v aute sa mu prihováral, už sme si mysleli, že bude dobre.
Doma nám potom večer umrel....

Veterinár mi potom o dva týždne na to, telefonoval, že to bolo zhubné...rakovina čreva... z toho čo mi hovoril som pochopila, že aj keby sa bol po operácii pozviechal, už by len trpel a trápil sa...viem, že takto mu je lepšie ale hrozne mi chýba.
Priateľa to položilo, niečo sa stalo, niečo sa v ňom zlomilo. Kvôli nemu som sa držala a snažila som sa byť silná. Len kvôli tomu, že som videla ako ho to vzalo, som sa snažila žiť ďalej, preňho... ale necelý mesiac po smrti psíka, sa somnou rozišiel. Ani sám nevedel prečo.
Doteraz o Cooperovi nemôžeme hovoriť, aby sme obaja neplakali ako malé deti, on mu chodí skoro každý týždeň na hrob, stále sa trápi...o ďalšom psíkovi nechce ani počuť

ja mám týždeň šteniatko. Sučku, tiež yorkšíra...ostala som verná tradícii mien podľa áut a malá sa volá Mercedes ale volám ju len Merci...priateľ, vlastne už bývalý, keď som ho volala nech príde...dávno mu očká nesvietili tak, ako keď malú videl. Páči sa mu, zbožňuje ju, je ňou fascinovaný

neverila by som, ako veľmi ho priateľ miloval a čo všetko jeho smrť s nami spraví...samozrejme, vedeli sme, že s nami nebude večne ale obaja sme si mysleli, že keď ho budeme pochovávať, budú pri nás plakať naše deti a nie, že my dvaja budeme slziť ako deti

Cooper pre nás ostane ten najúžasnejší pes na svete... najlepší a najkrajší... Merci mi do života vrátila zmysel, ale viem, že Coopera nikdy nenahradí... ale predsa je svet zrazu farebnejší odkedy ju mám

[casira]

Zabchoque
Každý stratu milovanej bytosti znáša ináč.Sme rôzni ludia,rôzne povahy,na každého to dolahne ináč.A nemusí sa zrova jednat o psov.
Verím a viem si predstavit,aké to bolo pre vás,ked ste tak náhle stratili bytost,ktorú ste milovali.Prežila som to už dva razy.Aj som sa zapovedala,že už žiadneho dalšieho psa nechcem.Ale nevydržala som to.Ked ma kamarátka kontaktovala,že hladá domov pre jednu fenku,chvílu som váhala,ale nie dlho a tak sa tá slečna objavila u nás a robí nám radost do teraz.
Ja si myslím,že si urobila dobre,ked si si zadovážila nového psíka.Isto nebude to ten ako predtým,ved každý je iný,ale určite ten život bude krajší.A na toho predošlého zostanú krásne spomienky.
Držím tebe aj ex priatelovi palce,aby bolest zo straty čím skor pominula.A verím,že tá malá vám k tomu len pomôže.

[Kala Kajča]

Ja už som prežila smrť psíkou neboli zrovna moji ale prvý bol pes mojej babky a druhý pes mojej tety . Tieto psy boli somnou prakticky od destva a ich strata ma ranila keď zomrel starší arik už sme mali doma 1 ročného falca ktorý mi ten smútok za milovaným psom mojho destva pomohol prekonať ako aj pri psíkovi beníkovy mojej tety ktorému zlihalo srdiečko . Teraz je moj psík ten starý . No sily mu neubúdajú i ked občas spomaluje odkedy sa na nom začína prejavovať po malých kúskoch jeho vyšší vek vážim si každý dotyk jeho fúzou či nevyžiadaná pusa na nos je to tak každá chvíľa s vašim štvornohým miláčikom je zvláštna jedinečná a neopakovatelná

[patka_1]

5.2´12 mi zomrela 2 rocna yorkie Lily (v Aprili by mala 3 roky) a neviem co dalej...som uplne na dne...cele dni a noci preplacem, nespim, som uplne na dne, musela som si zobrat dovolenku v praci a musela som si ist do lekarne aspon po ukludnujuci caj... bolo to moje dietatko, proste moje vsetko...a uz nemam nic...priatel takisto plakal a obaja sme proste mimo....znami nam vravia aby sme si co najskor kupili noveho psika takeho isteho dokonca mi bolo povedane, ze mame dat aj take iste meno...ale ja neviem...urcite chceme este yorkieho len neviem ci teraz alebo mame pockat alebo co...zda sa mi to voci Lilke take krute, ze by sme si hned zaobstarali nove steniatko...a ja sa aj velmi ale velmi bojim ci to nove steniatko budem mat vlastne rada a ci nebudem v nom vidiet len Lilku...necitim sa este teraz hned na nove steniatko, ved su to len 3 dni od kedy zomrela (boze ja som asi morbidna a nie normalna), ale vravi sa, ze steniatko a celkovo zvieratka dokazu cloveka "vyliecit"...dokonca mame kamaratku, ktorej zomrel snubenec 3 mesiace pred svadbou (stalo sa to pred 3 tyzdnami) a chceli sme pre nu steniatko...ale neviem ci je to to iste...mate s niecim podobnym niekto skusenost? naozaj neviem co dalej, je to akoby mi zomrelo dieta

[Monika & Parsonky]

Ahoj, je mi to veľmi ľúto.

[merri]

Ak po hafanovi vyslovene zostalo take "prazdne miesto", dalsi psik by vam pomohol.. Ked si hned netrufas na noveho stenucha, mozes si zatial vziat nejake psica do docasnej opatery, takych je v utulkoch neurekom. Pomozes sebe aj jemu, a ak zistis ze sa este na novy "zavazok" na dlhu dobu necitis, moze sa mu stale hladat novy majitel. Ale to samozrejme len ak sa nieco nezmenilo, ak dalsieho psa chcete, mate stale dost casu, atd.
Ja by som urcite rovnake meno nedavala.. Kazdy pes je iny a nemozem sa tvarit, ze novy pes bude "pokracovanim" toho predosleho.. Bude inak vyzerat, mat inu povahu, uz to nebude ten predosly, ani ziadna nahrazka za nho. Bude to novy clen rodiny.

[Lindchen]

Paťka, myslím si, že vziať si psíka tak skoro potom, čo ten predtým odišiel je také "nasilu". Človek sa najskôr vyplače, postupne príde na iné myšlienky, hlava sa vyčistí od toho najhoršieho a potom to príde samo. Začneš pozerať inzeráty, možnos stránky útulkov, príde to tak samo od seba. Netreba sa do ničoho tlačiť alebo nútiť na radu iných. Aj ten čas, keď si človek poplače a veľmi smúti, patrí k tomu a prejsť tým musíme všetci. Určite je nový psík dobrá cesta, musíš sa o malé starať, zamestná ťa naplno. Určite si nevyčítaj, že budeš mať iného psíka, nie je na to vôbec dôvod, nie je to nič zlé, nie je to zrada ani zavrhnutie predchádzajúceho psíka. Nakoniec sama prídeš možno o pár týždňov, možno o pár mesiacov, že bez psíka to nie je ono .

[patka_1]

Ahojte, dakujem za rady a podporu a chcem vam povedat, ze mi pisala kamoska, ze budu mat v Maji malicke steniatka od tej istej sucky co sme mali Lilinku, takze dufam, ze cez leto nam bude robit radost novy clen rodiny
inak toto iste sa nam stalo pred 3 rokmi, vo Februari nam zomrel 11 rocny kokerspaniel Benny, bolo to hrozne poplakali sme si a v Juny k nam prisla Lilinka...a svet sa stal pre mna opat naaaaaaaaaaadhernym aj ked mi to teraz pride take, ze asi to co sa stalo Lilke neprezijem, a neviem si predstavit zivot bez nej a nikdy ma nenapadlo, ze o nu pridem tak skoro...myslela som si, ze ju budeme mat takych 14 rokov...ved jej nic nebolo, bola ten najzdravsi psik pod slnkom, brat ju mal v skole na DOD (veterinarna skola) a brali jej krvicku a mala najlepsie vysledky zo vsetkych psikov bola plna zivota, radosti, tesila sa zo vsetkeho, napadal sneh a ona po nom skackala ako zajacik a behala a vytesovala sa...ach jaj preco prave ona? vobec nechapem....vzdy som si hovorila, ze vsetko zle je na nieco dobre, ale co uz len moze byt na tomto dobre? mam neskutocne nervy na tento svet ...plakala by som od rana do rana a popritom kopala do vsetkeho a utekala a znova kopala....ale musim ju uz nechat pokojne odist do nebicka
♥♥♥ Lily ♥19.4.2009 +5.2.2012 navzdy v mojom srdci ♥♥♥

[casira]

patka_1
Žial,aj takéto smutné veci sa na svete dejú. Prajem ti vela síl,aby ste sa s tou stratou vysporiadali,aj ked určite to chce čas.Ja si myslím,že nový psík by ti pomohol prekonat čiastočne bolest zo straty.Ale kludne si daj čas,nič nesil.Čo ma príst určite príde.Lily zostane s vami v spomienkach navždy.Prajem vela štastia.

[PeterMi]

patka_1

Naše nešťastie je akoby cez kopírák, pozri čo som tu písal 26.1. Náš jorkšírik Johnko by mal v apríli 3 rôčky a pred tromi týždňami nám zničoho nič zaspinkal navždy. Náš prvý psík, čakali sme že tu budeme spolu roky a roky...
Všetky tvoje pocity, čo si tu vyjadrila, sú ako keby moje. Bol to obrovský šok, prvé dni som preplakal, nemohol som byť sám, utekal som k manželke do práce, nejedol som, bál som sa ľahnúť si na svoje obľúbené miesto, kde sme spolu s Johnkom vždy ležali. Potom už som plakať nevládal... A so strachom som sa začal pozerať na ponuky, ale necítil som sa na to, aby som teraz vychoval šteniatko. A do toho prišiel telefonát od známeho mojej manželky, ktorý počul čo sa nám stalo - a ponúkol nám zadarmo jorkšírka, ktorý sa má narodiť koncom apríla... Upokojilo ma to, počkám do polovice mája a hádam už budem mať energiu. Čím neskôr od odchodu miláčika, tým menšie výčitky budem mať voči Johnkovi - lebo ich mám tiež...
Tak po troch týždňoch už neplačem, ale myslím na Johnka každú chvíľu, raz za pár dní idem na chatu, kde sme ho uložili a tam si aj slzičku vyroním. Ale zmeniť sa to nedá, snažím sa s tým vyrovnať.
Držím ti palce, aby si to zvládla!