Šli sme raz v pozemnej lanovke na Hrebienok, raz na takej plošine v Kaprune (A) a raz v kabínke na Malinô prdo.
V pozemnej to šlo, hoci teda s košom tiež, na plošine úplne v pohode, ale tá kabínka to bolo hodne o hubu. Vonku bolo síce len nejakých 15 stupňov, ale v tej presklenej kabínke kým sme vyšli hore (svietilo slnko) bolo snáď aj 40, myslela som, že mi tam psi skolabujú. Nikdy viac
. Na sedačku by som psa nebrala a byť lanovkár, tak ani nepustila
.
Pes môže byť akokoľvek kľudný, ale tá cesta niečo trvá, pod nohami hĺbka, nebodaj začne fúkať a lanovka sa kymácať, alebo ju odstavia, pes spanikári a problém je na obzore.
Napr nás keby v tej kabínke odstavili, tak mi tam tie psi doslova pomrú. Bola to hrozná nezodpovednosť, bohužiaľ spôsobená neskúsenosťou, netušila som, že tam môže byť taký hic.
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.