Hanka, s tým sa nedá nesúhlasiť. V športovej kynológii (ako v každom inom odvetví kynológie) je kopa blbov, ktorí kladú výsledky pred dobrý pocit s práce so psom. Ale to nie je tá špička. Špičkový športovec by nikdy nedosiahol špičkové výsledky, keby nebol so svojim psom totálne zladený, keby neboli jedna duša v dvoch telách. Ver mi, že tí najlepší z najlepších (tí, ktorých sme hľadali pod pojmom autorita), hľadajú predovšetkým súzvuk so svojim psom a nestavajú na strachu alebo nátlaku. Nepoznám ich veľa, ale tých pár ktorých poznám, sú toho skvelým príkladom.
Ale jasné že nie len šport, to by bolo devalvujúce pre pojem kynológia. A dokonca nie len všetky práce a športy dokopy. Súčasťou kynológie je aj chovateľstvo (na vyššej úrovni, myslím breeding, čiže chovateľov odborníkov), starostlivosť o psov (dokonca zasahujúca až do veteriny), výstavy, to sú všetko súčasti veľkého všeobjímajúceho pojmu kynológia. Ja som tam spomenul aj rozhodcu exteriéru a chovateľa, ak si si povšimla. Ovšem neodvažujem sa za kynológia označiť človeka, ktorý má psa doma priviazaného o búdu na dvore (len kvôli ohláseniu návštevy), ale ani človeka, ktorý má psa výhradne len ako domáceho miláčika a nevenuje sa ani chovu, ani športu, ani práci. To nie je kynológ, to je tak nanajvýš psíčkar.
Ja si myslím (upozorňujem že tu už zachádzam len do osobného názoru), že keď sa chce človek označiť za kynológa, mal by ovládať z týchto všetkých vecí aspoň trochu všetko. Môže sa na niečo špecializovať (napr. na športovú kynológiu, poľovníctvo alebo chovateľstvo), ale mal by aj o ostatných aspektoch kynológie mať niečo ako dobrý prehľad. O to sa snažím aj ja, aj keď zatiaľ bez nejakej špecializácie na niečo konkrétne.