ja som s mladou odmalička cvičila kde sa dalo - medzi psami, medzi ľuďmi, na rôznych miestach.. nerobí mi problém cvičiť s oboma, staršia dokonca dostala šajbu a oveľa sa zlepšila v pozornosti a presnosti (možno ja som zmenila prístup na trošku hravejší vplyvom cvičenia so šteňaťom)..
a som rada, že už aj môj polovičiak pochopil, že nie je dôvod sa hanbiť ísť si pocvičiť kdekoľvek na cvičáku, kde je to možné, naopak, je to pre psa aj človeka veľmi užitočné.. a to som sa o sebe predtým dopočula, ževraj sa potrebujem predvádzať všade kam prídem (keďže ak aj idem pozrieť niekam na skúšky, ak je možnosť pocvičiť si potom, vždy ju využijem
)
ale odfiltrovala som také kecy a už sa začína chytať aj priateľ (od jedného preteku, keď s Arikou síce mal fajn natrénované, ale sám a na pľaci ju rozhádzalo všetko možné - ľudia okolo, pohyb, šteknutie psa - proste to pochopil, že je to len nezvyk psa pracovať aj keď okolo je rušno)..
A million words would not bring you back. I know because I´ve tried.
Neither would a million tears. I know because I´ve cried.
I miss you, my black angel Gipsy!