od wildrane » Str 16.02.2011 21:43
Ing.Horislav Haratík, chovná stanica slovenských čuvačov –Larin dvor,Riečiny 36/B,Martin
Vážení priatelia, priaznivci a chovatelia slovenských čuvačov,
chcel by som sa týmto podeliť o jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť z mojej chovateľskej praxe. Od roku 2001 som v mojej chovnej stanici Larin dvor odchoval úspešne až do februára 2006 tri vrhy, v ktorých bolo spolu 19 mláďat myslím si, že veľmi perspektívnych a výstavne pomerne úspešných, do chovu bolo zaradených niekoľko sučiek a psov.
Považujem sa za starostlivého chovateľa a bol som pri všetkých pôrodoch od začiatku do konca, priebežne som vyhodnocoval vývoj a rast šteniec a do ich odberu bolo správne postarané o ich výživu i veterinárnu starostlivosť.
S rastúcimi obavami som v posledných dvoch rokoch sledoval správy o úhyne štaniat v Čechách a aj u nás na Slovensku, tesne po pôrode a študoval veľmi sporé zmienky o strašidle zvanom Herpes vírus prichádzajúcom k nám zo Západu.
Fena - Lara sa mi začala hárať 11.12.2005 a s pripravenou som bol na krytí 22.12.2006 s Finom v Pribyline u Janky Goliášovej. Nič nenasvedčovalo, že je niečo špatné a po cca.týždni som podľa správania feny zistil že je kotná. Kotnosť prebiehala bez problémov a aj keď sme sa s Jankou o Herpese spolu rozprávali, nevidel som dôvod akútneho očkovania.V polovine januára ma Janka vystrašila správou,že jej uhynuli štence .Bola z toho v šoku a ja som sa na podrobnosti radšej nepýtal. Poradila mi aby som v termíne 10-14 dní pred pôrodom dal fenu očkovať prípravkom Eurikan herpes, čo by malo štence ochrániť pred najhorším.Konzultoval som s mojim veterinárom a i keď jeho názor bol,že ak fena doposiaľ nepotratila/to bolo okolo 27.1.2006/ zrejme bude v poriadku a nič nehrozí, požiadal som ho aby mi ,kedže predpokladaný termín pôrodu bol 24.2.2006,zabezpečil na 14.2.2006 uvedený preparát na zaštepenie.Oponoval,že štepenie malo byť aj týždeň po krytí, že to teraz už nebude ono,ale trval som na svojom.Fena , dobre živená, sa rozširovala a odhadoval som podľa toho ako vyzerala okolo 10.2.2006, že bude mať okolo 10 šteniec. Keď som 14.2.2006 telefonoval veterinárovi,či môžem prísť na dohodnuté štepenie,najprv ma zjazdil,že som sa neozval tak dva dni dopredu,že vakcínu nemá a že mu ju dovezú až 17.2.2006. takže sme boli štepiť až 17.2. ale hovoril som si,že som aspoň stihol termín 7 dní pred pôrodom.Neuvedomil som si ale , že fena zrejme bude mať početnejší vrh a pôrod nemusí nastať na u nej obvyklý 63 deň ale skôr.Tak sa aj stalo a pôrod sa začal už 21.2. popoludní.Ako obvykle som fenu uložil do uzavretého koterca a okamžite som zapol ohrievanie miestnosti,lebo v tom čase bola priemerná teplota okolo -7 stupňov Celzia.Pôrod prebehol bez nejakých ťažkostí za mojej asistencie a okolo 01.00 hod. 22.2. porodením deviateho šteňaťa skončil.Fene som všetky štence priložil k ceckom a všetky boli veľmi životaschopné s váhou od 520 do 700 gramov,pričom tých 700 gramových bolo vo vrhu 7. ,pomer bol 7 psov-dve fenky.Teplota v koterci sa pohybovala okolo 22 stupňov,štence s fenou som uložil na podložku z kobercov a podložky joka,aby nezachladli odspodu.Po piatich hodinách som ešte fene pichol injekciu na vypudenie zvyškov pôrodu z maternice a fena sa pekne vyčistila.V priebehu dňa po pôrode nič
nenasvedčovalo, že sa schyľuje k chovateľskej tragédii,podvečer som si všimol,že jeden pes leží malátne bokom a keď som ho vzal do rúk bol o niekoľko stupňov chladnejší ako ostatné a zvláštne tuhý, akoby bol dlhšie od feny a zachladol,zohrial som ho na 36 stupňov a opäť priložil fene k ceckom,sací reflex bol u neho slabší ale ešte nevymizol.Ku štencom som v priebehu noci chodil prikurovať každé tri hodiny,aby som udržal teplotu nad 20 stupňov a v priebehu noci som si nič zvláštneho nevšimol,ale ráno o 6.00 hod som zistil,že už 5 šteniec(4/1) má také isté príznaky ako ten pes deň predtým.Okamžite som ich z koterca odniesol a prikurovaním som v koterci zvýšil teplotu na okolo 25-27 stupňov.Postihnuté štence som umiestnil po lampu do teploty 35-36 stupňov,dal som tam vlhkú handru ,štence som fľaškou kŕmil mliekom od veterinára,vlhčil im genitálie a zadočky aby nedržali moč a fekálie.Približne okolo 9.00 hod. najskôr postihnutý pes, i napriek starostlivosti dostal krče a po trojnásobnej sérii krčov s následným stuhnutím,ktoré sa mi dvakrát podarilo masážou rozohnať- uhynul, po hodine ho rovnakým spôsobom nasledoval druhý pes.Uhynuté štence som zaniesol veterinárovi,ktorý mi ponúkol,že do troch týždňov v D.Kubíne urobia rozbor a buďto potvrdia, alebo vyvrátia mnou uvedenú podozrivú diagnózu- Herpes vírus,ale ak sú postihnuté ešte tri štence už im nikto nepomôže.Oznámil mi, že mi uhynie zrejme celý vrh.Vystresovaný som sa vrátil domov a striedavo som sa venoval chorým i nepostihnutým štencom, pričom som ešte ukľudňoval vystresovanú matku- fenu. Dbal som na to aby som sa vždy riadne umyl a prezliekol, keď som šiel do koterca k zdravým štencom,tie nejavili žiadne známky choroby ich nešťastných súrodencov. Do večera 23.2. v krčoch a podľa mňa pri zlyhávaní pľúc uhynuli aj tie tri postihnuté šteniatka a tak v priebehu jedného hororového dňa mi, z nádherného devätčlenného- kráľovského vrhu, ostali traja psíci a jedna fenka, ktorí kedže majú hodne stravy riadne priberajú sú po odčervení,vidia a majú sa k svetu.Veterinár šomre, že to nemusel byť ten Herpes, ale premnoženie nejakých baktérii, ktoré mi zdecimovali vrh, ale ja som príznaky konzultoval s rovnako postihnutou Jankou Goliášovou a tá mi, ešte predtým, popísala presne rovnako úhyn svojich šteniec.Pôrod u mňa a aj u nej prebiehal v hygienických podmienkach, veď každé šteňa som po výjdení zo suky a keď ho oblízala vysušil inou, čistou, flanelovou handričkou, kryt miesta, kde fena rodila - koberec,som okamžite po pôrode z koterca vyhodil a podložky pod fenou a šteňatami som vymenil za čisté a nakoniec som fene srsť znečistenú pôrodnými tekutinami vystrihal,čiže urobil som všetky opatrenia, aby sa tam nejaké baktérie nemnožili.
Zo strohých informácii z Vademeka veterinára z roku 1990 som si prečítal,že príznaky ktoré som teraz popísal, sa zhodujú s príznakmi strašidla zvaného Herpes,takže ma nikto nepresvedčí ,že to nebola táto nákaza, ktorá mi pripravila také tragické chvíle.
Možno to vážení priatelia považujete za nejaké sťažovanie si nešťastníka, ale ja toto píšem preto, aby som vás vystríhal a pripravil na príchod psieho „moru“, ktorý, ak sa rozšíri na rôznych orechov a z nich na líšky a v závere aj na vlkov v našich horách, tak určite vyhubí celú túto populáciu, lebo bez pomoci bude ich ďaľšie množenie nulové.
Čo poradiť na záver. Len toľko, že ak vás bude veterinár ukľudňovať, že Herpes vírus je choroba buldočkov a prešľachtených plemien,nemá pravdu,je to už aj náš problém a preto, ak už ľutujete zhruba 900.-Sk po krytí/zhruba týždeň po/ tak si dajte fenu určite zaočkovať
od 50. do 52. dňa kotnosti „Euricanom herpes“ a zabezpečte si tú vakcínu dopredu, aby ste túto lehotu neprešvihli, ako to zariadil veterinár mne, fenu od 58 dňa už držte v uzavretom koterci a pre istotu v teplote okolo 20 stupňov, ktorú tesne po pôrode naisto zvýšte na najmenej 25 stupňov. Ak zistíte niektorý z mnou popísaných prvotných príznakov u niektorého zo šteniec okamžite ho izolujte a už neliečte radšej bezbolestne utraťte, aby sa netrápilo. Tú izoláciu myslím preto, že mám podozrenie, že jedno zo šteniat mi slinami na ceckoch nakazilo ostatné zdravé štyri. Čo ako vám to bude ľúto, urobte to utratenie razantne a hneď, lebo niekoľkohodinové utrpenie šteniatka neprajem pozorovať ani nepriateľovi. Dobre sa dezinfikujte pri styku zo zdravými štencami a sukou a nezabudnite sa modliť, lebo podľa veterinárov je pri tejto chorobe mortalita šteniec 100%,to že som štyri zachránil, považuje môj veterinár za zázrak a vykladá, že to nemohol byť Herpes. Kecá!!!
Nedalo mi , aby som sa s vami o moju skúsenosť nepodelil, želám vám viac chovateľského šťastia, ako som mal 23.2.2006 ja. A ešte konštatovanie myslím si, že ak by terajší veterinári boli ako tí v rokoch 70.-80.tych minulého storočia a miesto záujmu o rýchly zárobok, začali rozmýšľať, niečo by určite vymysleli, teraz sa len snažia, aby od chovateľa vymámili čo najviac peňazí za rôzne očkovacie látky ale pomôcť vám pri ťažkostiach nepomôžu, takže si odovzdaním vzájomných skúseností musíme pomôcť sami.
Martin 10.3.2006 Ing.H.Haratík
skopírované so spravodaja: KCHSČ 2/2006