Anatómia psa

Sem píšte vaše otázky o rôznych chorobách.
Pravidlá fóra
Kategórie Choroby a Úrazy slúžia na zdieľanie skúseností užívateľov DogFóra, prípadne na získanie doplňujúcich informácií o chorobe či úraze a spôsoboch ich prevencie, liečby, rekonvalescencie.
V žiadnom prípade nenahrádzajú odborné veterinárne ošetrenie.

Ak má vaše zvieratko zdravotné problémy, s ktorými si neviete poradit a vážne sa obávate o jeho zdravie či život, bezodkladne kontaktujte a navštívte veterinárneho lekára.

Anatómia psa

Poslaťod Fraga » Pia 30.05.2008 11:55

toto tu ešte nie je, ale keďže hovoríme o chorobách a niekedy sa správne nevyjadríme o ktorú časť tela ide, toto by mohlo pomôcť :no:
Obrázok
Obrázok

1 - lebka 2 - sklon čela-stop 3 - nos 4 - líce 5 - chrbát nosa 6 - ňucháč 7 - čelo 8 - nadočnicový oblúk 9 - temeno 10 - tylový hrboľ 11 - oko 12 - ušnica 13 - krk 14 - šija 15 - hrdlo 16 - kohútik 17 - chrbát 18 - bedrá 19 - zadok 20 - chvost 21 - hrudník 22 - predhrudie 23 - brucho 24 - slabiny 25 - lopatka-plece 26 - rameno 27 - lakeť 28 - predlaktie 29 - zápästie 30 - záprstie 31 - predná labka 32 - panva 33 - stehno 34 - koleno 35 - lýtko 36 - predpätie 37 - priehlavok 38 - zadná labka

Obrázok
Obrázok
Obrázok
Jediný psík, ktorý má o sebe ešte vyššiu mienku, než jeho pyšný majiteľ, je jazvečíček ;o)
Obrázok
Keď ti život ponúka citrón, vypýtaj si tiež soľ a tequillu...
Fraga
Multišampión
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 4437
Bydlisko: BA

Re: Anatómia psa

Poslaťod BULTERIER » Pia 30.05.2008 20:38

Obrázok
Bez psa nie je nijaký domov domovom... lepšie povedané nijaký domov nie je domovom bez psa ,potrhaného koberca ,zašpinenej postele,poškriabaného nábytku...
BULTERIER
Šteniatko
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 55
Bydlisko: Slovensko

Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Sob 19.09.2009 21:47

Rozhodla som sa vytvoriť tému zaoberajúcou sa anatómiou psa trošku podrobnejšie. Myslím, že by mal každý správny psíčkar a kynológ vedieť aspoň zhruba stavbu tela psa - či sa na to bude pozerať zbežne alebo o niečo detailnejšie. Pokúsim sa vám opísať jednotlivé sústavy viac - menej trošku detailnejšie. Každý sám potom posúdi, čo pokladá za dôležité a čo nie. Ak budú nejaké otázky, kľudne sa pýtajte, diskutujte. Dúfam, že vám to pomôže trošku spoznať psie telo bližšie. :no:
Budem pridávať obrázky ku každej sústave, opisovať po slovensky, príp. nejaké dôležitejšie veci aj po latinsky (ak to niekoho bude zaujímať).


Oporná sústava - KOSTRA (systema skeletale)

Kostra psa sa skladá z kostí - krátkych (prsty), dlhých (stehenná kosť), plochých (lopatka) a nepravidelných. Každá kosť (os) obsahuje kostnú dreň vo vnútri a okosticu (periost) na povrchu, ktorý jej dodáva pevnosť a pružnosť. Kosti sú popretkávané cievami a nervami. Okrem kostí kostrovú sústavu tvoria aj chrupky (cartilago)(napr. uši, rebrá). Delí sa na časť kosťovú a chrupavčitú, ďalej zvlášť na kostru lebky (cranium), kostru trupu a kostru končatín.

Obrázok

(Nebudem všetko podrobne opisovať. Zvedavosť = otázky = odpoveď. :no: )

Chrbtica (columna vertebralis) psa sa skladá z 30 stavcov (vertebrae), plus 20 - 23 chvostových stavcov. Z toho: 1. stavec je atlas, ktorý nesie lebku a pod ním je axis, ktorý spája atlas s krčnými stavcami. Krčné stavce - 7, hrudné - 13, bedrové - 7, krížové - 3 (zrastené do 1 krížovej kosti).
Hrudník (thorax) obsahuje 9 pravých rebier (pripájajú sa k hrudnej kosti) a 4 nepravé rebrá (pripájajú sa k poslednému pravému rebru). Všetky rebrá majú zložku z kosti a chrupavky, pomocou ktorej sa pripájajú k hrudnej kosti (sternum).
Kostra hrudnej končatiny (ossa membri thoracici) sa skladá z lopatky (scapula), ramennej kosti (humerus), vretennej kosti (radius) a laketnej kosti (ulna), zápästia (carpus) a záprstia a prstov.
Kostra panvovej kosti (ossa membri pelvini) - panva (pelvis), ktorá sa skladá z 3 častí - kosť bedrová, sedacia a lonová; stehenná kosť (femur), patella (v kolennom kĺbe), holenná kosť (tibia) a lýtková kosť (fibula), zápästie, záprstie a prsty.
Lebka (cranium) sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. (Lebka sa opisuje dosť komplikovane, tak to tu nebudem rozpisovať, príp. ak bude záujem, neskôr doplním. :smile: )

Obrázok

ZUBY (dentes)

Pes má dokopy 42 zubov, ktoré sa delia do 4 ,,druhov´´ podľa úlohy, ktoré plnia jednotlivé zuby. Dospelý pes má v ústnej dutine 12 rezákov (dentes incisivi) - 6 v hornej, 6 v dolnej čeľusti, 4 očné zuby (dentes canini) - 2 v hornej, 2 v dolnej čeľusti, 8 črenových zubov (dentes premolares) - 4 v hornej, 4 v dolnej čeľusti a 5 stoličiek (dentes molares) - 2 v hornej, 3 v dolnej čeľusti. Najmohutnejší zub v hornej čeľusti je posledný črenový zub, v dolnej čeľusti prvá stolička. Tieto zuby sa označujú ako trháky.
Šteňací chrup sa od dospelého líši tým, že má 6 črenových zubov - 3 v hornej, 3 v dolnej čeľusti a nemá žiadne stoličky.

Obrázok

Prerezávanie a výmena zubov u psa:
Obrázok
Naposledy upravil Vikiki22 dňa Štv 26.08.2010 15:13, celkovo upravené 3
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Ned 01.08.2010 12:11

Rozmnožovacia sústava (organa genitalia)

Samčie pohlavné ústroje

Obrázok

Semenníky (testes) sú samčie pohlavné žľazy produkujúce samčí pohlavný hormón testosterón. Semenník sa skladá z nadsemenníku (epididymis), vlastného semenníku a vývodných ciest samčích.
Semenník je rozdelený jednotlivými prepážkami a v jednotlivých prepážkach sa nachádzajú mnohonásobne stočené semenotvorné kanáliky (tubuli seminiferi contorti). V týchto kanáloch sa tvoria spermie. Tieto kanáliky sa potom združujú do siete (rete testis) v strede semenníku (mediastinum testis). Odtiaľ potom vedú vývodné kanáliky semenníku a nadsemenníku (dustuli efferentes testis, ductus epididymis), ktoré sú ako kľučky nakopené v nadsemenníku. Nakoniec sa tieto vývody narovnajú a prechádzajú do semenovodu (ductus deferens).

Obrázok

Semenníky sú uložené v miešku (scrotum). Má podobu vaku a je rozdelený švom (raphe scroti), ktorý prechádza stredom miešku.
Prídatnou pohlavnou žľazou u psa je prostata. Je uložená teste za močovým mechúrom. Produkuje bezfarebný sekrét, ktorý zapácha po spermíne a pôsobí priaznivo na pohyblivosť spermií.
Penis psa je vystužený penisovou kosťou (os penis) (možný úraz pri preskokoch). Uzol žaluďa (bulbus glandis) sa pri kopulácii zdurí a tak je príčinou ,,zviazania´´ psa so sučkou pri kopulácii.

Samičie pohlavné ústroje

Obrázok

Vaječníky (ovaria) sú samičie pohlavné žľazy, ktoré zohrávajú veľkú rolu v rozmnožovaní. Dozrievajú tam vajíčka (folikuly, Graafov folikul). Po dozretí vajíčka zostupujú do vajcovodov (tuba uterina), kde môžu byť oplodnené samčou pohlavnou bunkou - spermiou.
V mieste uvoľnenia vajíčka vo vaječníku vzniká žlté teliesko (corpus luteum), ktoré v prípade oplodnenia sa ďalej rozrastá a počas gravidity uvoľňuje potrebné hormóny (progesterón). V prípade neoplodnenia žlté teliesko zaniká a na jeho mieste sa objaví biela jazva (corpus albicans).
Oplodnené vajíčko potom ďalej postupuje do maternice (uterus), ktorá je rozdelená na maternicové rohy (cornua uteri), telo maternice (corpus uteri) a maternicovým krčkom (cervix uteri).

Obrázok

Stena maternice sa skladá z 3 vrstiev:
maternicová sliznica (edometrium) podlieha zmenám počas pohlavného cyklu, nachádzajú sa tu žľazy (glandulae uterinae)
svalová vrstva (myometrium), ktoré sa skladá z hladkých svalových vlákien, ktoré sa počas gravidity zvätšujú
perimetrum pokrýva celú maternicu zvonka

Pošva (vagina) ja trubicový orgán , v ktorom sa nachádzajú pozdĺžne riasy (rugae vaginales). Povrchové bunky sliznice tvoria glykogén, ktorý je za určitých podmienok štiepený na kyselinu mliečnu, ktorá udržuje kyslé prostredie v pošve (pH 4). Sliznica neobsahuje žľazy.
Pošvová predsieň (vestibulum vaginae) je pomerne dlhá a nachádzajú sa tu hlienovité žľazy (glandulae vestibulares minores). Panenská blana (hymen) je na hranici pošvy a pošvovej predsiene.
Vulva a klitoris patria k vonkajším pohlavným orgánom. Klitoris (clitoris) je tvorený telom a žaluďom. Na žaludi je vytvorené erektilné tkanivo, ktoré má podobné zloženie ako samčia žaluď.
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Uto 31.08.2010 18:48

Tráviaca sústava (apparatus digestorius)

Ako vieme, tráviaca sústava nielen psa je veľmi dôležitá. Dejú sa v nej deje, bez ktorých by snáď ani živý organizmus neprežil. A keďže to je tak dôležité aj z pohľadu rôznych tráviacich problémov a chorôb, je dobré o tejto sústave aj čo-to vedieť. :no:

Obrázok

Ústna dutina (cavum oris)
V ústnej dutine psa sa nachádzajú zuby (príspevok vyššie), jazyk a vyústenia slinných žliaz. Slinné žľazy (glandulae salivales) sa rozdeľujú na veľké a malé a nachádzajú sa na rôznych miestach v tlame psa. Produkujú sliny, ktoré pomáhajú nielen mechanicky, ale aj chemicky spracovať potravu a pripraviť ju na ďalšiu cestu v tráviacej sústave.
Uloženie slinných žliaz:
Obrázok

Jazyk (lingua) psa je veľmi pohyblivý, silno oploštený s ostrými okrajmi. V strede jazyka sa tiahne žliabok (sulcus medianus linguae). Na jazyku sa nachádzajú rôzny papily aj s chuťovými pohárikmi.

Obrázok

Hltan (pharynx)
Hltan je miesto, kde sa kríži dýchacia cesta s tráviacou. Pri hlte jazyk zatlačí sústo do hltanu. Mäkké podnebie spolu s predným zvieračom hltanu uzavrie dýchaciu cestu a sústo prejde do pažeráku. Po hlte sa opäť uvoľní dýchacia cesta.

Pažerák (esophagus)
Je to dlhá trubica tvorená svalovinou a vystlaná sliznicou. Podľa uloženia rozoznávame časť krčnú (pars cervicalis), časť hrudnú (pars thoracica) a časť brušnú (pars abdominalis). U psa je v celej dĺžke žíhaná svalovina, čo umožňuje vyvrátiť potravu zo žalúdka. Prechádza nad priedušnicou, potom sa presúva na ľavú stranu priedušnice. Ďalej sa potom tiahne cez otvor na bránici až k žalúdku.

Žalúdok (ventriculus, gaster)
U psa je žalúdok jednoduchý. Je vystlaný žľaznatou sliznicou. Miesto prechodu pažeráku do žalúdka sa volá cardia a miesto prechodu žalúdka do tenkého čreva pylorus. U stredne veľkého psa má objem 1 až 9 litrov, ale veľkosť sa mení podľa naplnenia. Prázdny žalúdok psa leží úplne v ľavej strane, kde ho od bránice delí pečeň (hepar). Z ľavej strany sa k žalúdku prikladá slezina (lien). Naplnený žalúdok sa rozširuje a vyplňuje skoro celú ľavú stranu a prikladá sa na spodnú a ľavú stenu brušnej dutiny.

Obrázok

Slezina (lien)
Slezina psa má svetločervenú farbu. Je plochá, pretiahla, nepravidelného tvaru. V hornej časti sleziny sa nachádza slezinná bránka (hilus lienis), kde vstupujú do sleziny cievy a nervy. Uloženie je závislé na žalúdku. Pri málo naplnenom žalúdku prilieha slezina k ľavej brušnej stene v poslednom medzirebrí. Pri silno naplnenom žalúdku sa môže presunúť až na zadnú časť brušnej steny.

Tenké črevo (intestinum tenue)
Dĺžka tenkého čreva psa je 1,6-4,2 m. Rozdeľuje sa na dvanástnik (duodenum), lačník (jejunum) a bedrovník (ileum).
Do dvanástnika ústi ductus choledochus, ktorý privádza žlč z pečene a ductus pancreaticus, ktorý privádza tráviacu šťavu z pankreasu. Lačník je najdlhšia časť tenkého čreva, ktorý tvorí niekoľko kľučiek a v tejto časti sa väčšinou nachádza len riedka kašovitá natrávená potrava - chymus. Bedrovník sa ďalej spája so slepým črevom a prechádza do hrubého čreva.
Uloženie tenkého čreva je v spodnej brušnej dutine.

Hrubé črevo (intestinum crassum)
Dĺžka je asi 0,2-0,6 m a má väčší priemer ako črevo tenké. Podľa polohy a tvaru sa hrubé črevo delí na slepé črevo (cecum), tračník (colon) a konečník (rectum).
Slepé črevo vystupuje ako krátky výbežok na začiatku hrubého čreva. Tračník sa sa rozdeľuje na vzostupný (colon ascendens), priamy (colon transversum) a zostupný (colon descendens), ktorý končí konečníkom.

Obrázok

Pečeň (hepar)
Pečeň je u psa pomerne veľká, hmotnosť kolíše podľa veľkosti psa - u veľkých plemien môže mať aj 1 kg. Farba je hnedočervená. Je rozdelená na jednotlivé laloky a nachádza sa tu aj žlčník (vesica fellea). (Stavba pečene je dosť komplikovaná, nemyslím, že by to dakoho zaujímalo. Keby hej, dajte vedieť a opíšem to. :smile: )
Pečeň je uložená medzi bránicou (prekrýva ju až z 2/3) a žalúdkom.

Obrázok

Pankreas (pancreas)
K tráviacej sústave patrí aj pankreas, ktorý tvorí nielen potrebné hormóny (inzulín a glukagon), ale aj tráviacu šťavu, ktorá sa pomocou ductus pancreaticus dostáva do tenkého čreva. Uloženie - pozri 4. obrázok.
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Pon 13.09.2010 19:41

Ďakujem, všetkým. :yes: Anatómia z veteriny mi predsa len niečo dala! Vyhoviem pigie. Takže...

Endokrinný systém

Funkcia orgánov je riadená nervovým systémom a chemickými látkami - hormónmi, ktoré tvorí endokrinný systém (žľazy s vnútorným vylučovaním). Hormóny vylučujú do krvi alebo do tkanivového moku, kde putujú k cieľovým orgánom, na ktoré pôsobia.
Do tohto systému patria: hypofýza, epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, časť pankreasu a gastro-intestinálne endokrinné bunky.

Hypofýza (glandula pituitaria)
Táto žľaza sa nachádza v mozgu, presnejšie v dolnej časti mozgu. Skladá sa z 2 oddielov - z predného laloku (adenohypofýza) a zo zadného laloku (neurohypofýza).
Adenohypofýza sa skladá z 3 častí - pars distalis, pars tuberalis a pars intermedia. Nás bude zaujímať len pars distalis, pretože predstavuje asi 75 % adenohypofýzy a tu sa tvorí väčšina hormónov pre telo:
rastový, somatotropný hormón (STH) ovplyvňuje rast dlhých kostí do dĺžky,
luteotropný hormón, prolaktin (LTH) stimuluje rozvoj mliečnej žľazy, produkciu mlieka a má vplyv na vzťah matky k mláďaťu,
thyreotropný hormón (TSH) stimuluje a uvoľňuje hormóny štítnej žľazy T3 a T4 (viď ďalej),
folikulostimulačný hormón (FSH) stimuluje spermatogenézu (vývin spermií) a zranie ovariálnych folikulov (vajíčok),
luteinizačný hormón (LH) hrá úlohu pri ovulácii a vývoji žltého telieska a u samcov pri produkcii testosterónu,
adrenokortikotropný hormón (ACTH) stimuluje syntézu a uvoľňovanie glukortikoidov a androgénov v kôre nadobličiek.
Neurohypofýza slúži ako ,,sklad´´ hormónov. Ale sama tvorí predsa len 2 dôležité hormóny:
antidiuretický hormón alebo vazopresin (ADH) zvyšuje priepustnosť vody v obličkách a stimuluje kontrakciu krvných ciev,
oxytocin spôsobuje kontrakciu maternicovej svaloviny v priebehu pôrodu a ovplyvňuje vyprázdňovanie mlieka.

Obrázok

Epifýza (corpus pineale) - šišinka
Štruktúra nie je až taká dôležitá, ani zaujímavá, ale hormón, ktorý produkuje:
melatonin, ktorého sekrécia (produkcia) behom 24 hodín kolíše a má tlmivý vplyv na činnosť pohlavných žliaz a na sekréciu pohlavných hormónov, svetlo má na tvorbu melatoninu tlmivý účinok.

Štítna žľaza (glandula thyroidea)
Táto žľaza sa skladá z dvoch lalokov (ľavý a pravý), ktoré naliehajú spredu na hrtan a priedušnicu. Tieto laloky obsahujú lalôčky, ktoré sú zložené z uzavretých vačkov - folikulov štítnej žľazy, ktoré sú vyplnené koloidom. Koloid je tekutá homogénna tekutina produkovaná bunkami folikulov.
V štítnej žľaze sa tvoria dôležité hormóny, ako:
trijodthyronin (T3) a tetrajodthyronin (T4), ktoré ovplyvňujú intenzitu látkovej premeny v organizme a spolu s rastovým hormónom regulujú aj rast organizmu,
kalcitonin znižuje hladinu kalcia v krvi tak, že inhibuje (znižuje) dekalcifikáciu kostí a stimuluje aktivitu kostných buniek.

Obrázok

Prištítne telieska (glandulae parathyroideae)
Sú to dve alebo štyri párové telieska šošovicového tvaru na hornej strane štítnej žľazy. Hormónom prištítnych žliaz je parathormón, ktorý zvyšuje hladinu kalcia v krvnej plazme a zyvšuje množstvo fosfátov vylučovaných močom.

Nadobličky (glandulae suprarenales)
Nadobličky nasadajú ako čiapočky na predných póloch obličky. Sú obalené tukovým puzdrom. Skladajú sa z kôry a drene.
Kôra nadobličky tvorí asi 80 % celej žľazy a skladá sa z 3 vrstiev:
zona arcuata glomerulosa, kde sa tvoria hormóny mineralokortikoidy (aldosterón), ktoré zasahujú do výmeny elektrolytov a ovplyvňujú vodné hospodárenie organizmu,
zona fasciculata, kde sa produkujú hormóny glukokortikoidy, predovšetkým kortizol a kortikosterón, ktoré účinne zasahujú do metabolizmu cukrov,
zona reticularis, ked sú vylučované v malom množstve pohlavné hormóny - androgény, estrogény a progesterón.
Dreň nadobličiek obsahuje bunky, ktoré produkujú katecholamíny, teda hormóny:
adrenalin, ktorý pôsobí na srdcovú činnosť zvýšením tepovej frekvencie a zvätšením tepového objemu, a má dôležitú úlohu aj v metabolizme cukrov,
noradrenalin pôsobí tlmivo.

Obrázok

Pankreas, časť Langerhansove ostrovčeky (insulae pancreaticae)
Langerhansove ostrovčeky (LO) sú roztrúsené v pankrease. Bunky LO sa rozdeľujú na 4 základné typy:
A-bunky (20 %) produkujú hormón glukagon, ktorý zvyšuje hladinu krvného cukru štiepením tuku v tukových tkanivách,
B-bunky (60-70 %) produkujú hormón inzulín, ktorý znižuje glykémiu (nedotatočná produkcia = diabetes mellitus, cukrovka),
D-bunky (2-5 %) produkuje hormón somatostatin, ktorý inhibuje syntézu niektorých iných hormónov v tele,
PP-bunky vylučujú pankreatický polypeptid, ktorý pôsobí tlmivo na sekréciu HCl v žalúdku.

(Gastro-intestinálne bunky nebudem opisovať, lebo je tam príliš veľa pomenovaní, druhov buniek a významov. Aj ja z toho mám mišung. :hi:)
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Whip it » Str 29.09.2010 11:57

Offtopic: Tá nervovka je tak zložitá a obsiahla, že by sme tu mohli písať román, ale to najdôležitejšie sa pokúsim nejako zrozumiteľne zhrnúť :smile: :

Nervový systém (Systema nervosum)

Udržuje funkcie podriadených orgánových sústav v súlade a vzájomnej spolupráci, čím sa podieľa na homeostázi, spolu s endokrinným systémom. Umožňuje vnímanie podnetov, spracovávanie informácií a odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí.

Delenie
Nervový systém delíme na:
1. centrálny (CNS) - mozog a miecha
2. periférny (PNS) - všetky ostatné nervy
3. autonómny (ANS) - sympatikus a parasympatikus, ktoré inervujú vnútorné orgány, cievy a žľazy

Stavba
Najmenšou funkčnou jednotkou NS je nervová bunka, tzv. NEURÓN.
Neurón má:
- telo (perikaryon), ktoré obsahuje jadro a iné organely, najmä granulárne endoplazmatické retikulum, ribozómy, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy, neurofibrily...
- 1 až niekoľko dostredivých výbežkov (dendrity)
- odstredivý výbežok (axón/neurit)

Obrázok

Podľa toho, koľko dendrtiov výbežkov neurón má, ich delíme na unipolárne, pseudounipolárne, bipolárne a multipolárne.

Obrázok

Axóny môžu byť:
- neobalené, tak je tomu asi v 40% CNS
- obalené myelinovou pošvou (biele vlákna)
- obalené Schwannovou pošvou (šedé vlákna)

Obaleným axónom sa hovorí "nervové vlákna". Pojem "nerv" označuje skupinu nervových vláken obalených vo väzivovom púzdre.

Na to, aby neurón správne fungoval (mal dostatok výživy, oporu, ...) sa v jeho blízkosti nachádzajú tzv. gliové bunky alebo aj neuroglie. Poznáme 4 typy centrálnych - astrocyty, oligodendrocyty, mikroglie a ependymové bunky a periférne satelitové bunky.

Nervové dráhy sú zväzky nervových vlákien, ktoré prebiehajú v CNS a spájajú tzv jadrá. Jadro označuje skupinu tiel neurónov s podobnou alebo rovnakou funkciou. Podobne organizované zhluky tkaniva sa vyskytujú aj v PNS, no tu už pod pojmom ganglion.

Funkcia
Funkciou nervového systému je okrem iného príjem podnetov
a) z vonkajšieho prostredia pomocou exteroreceptorov umiestnených v koži, slizniciach a zmyslových orgánoch
b) z vnútorneho prostredia pomocou interoreceptorov v orgánoch
c) zo svalov a šliach prostredníctvom proprioreceptorov,
ich následný prenos do centrálneho nervového systému (ďalej len CNS) aferentnými dráhami, spracovanie podnetu a vedenie odpoveďe viscerálnymi eferentnými dráhami k výkonným orgánom (hladké svalstvo, srdce, žľazy) alebo somatickými eferentnými dráhami (priečne pruhovaná svalovina).
Toto je zjednodušený popis reflexného oblúka.

Centrálny nervový systém (Systema nervosum centrale, CNS)

CNS tvorí mozog a miecha. Mozog aj miechu obklopujú obaly, ktoré sú vyplnené mozgovomiešnym mokom, slúžiacim ako akýsi tlmič nárazov. V oblasti CNS rozlišujeme dve odlišné časti:
a) bielu hmotu - tvorenú axónmi obalenými myelinovou pošvou
b) šedú hmotu - tvorenú telami nervových buniek

Miecha (medulla spinalis)

Je valcovitý, mierne oploštený útvar umiestnený v miešnom kanáli. Kraniálne vystupuje z predĺženej miechy a kaudálne končí ako koncové vlákno (filum terminale) vytrácajúce sa v chvostových stavcoch obklopené koreňmi spinálnych nervov, ktoré sa pre svoju podobu s konským chvostom nazývajú "cauda equina". Počas svojho priebehu sa v oblasti krčno-hrudnej a lumbálnej rozšíri v dve širšie časti (intumescentia cervicalis & lumbalis), odkiaľ odstupujú nervy pre hrudné a panvové končatiny.
Miecha je zrkadlovo symetrická, z jej dorzolaterálnej časti vychádzajú dorzálne miešne korene (radices dorsales) a z ventrolaterálnej časti ventrálne miešne korene (radices ventrales). Vždy jeden dorzálny a jeden ventrálny sa spájajú za vzniku párového miešneho nervu (nervus spinalis).
Dorzálne korene obsahujú spinálne gangliá. Každý pár spinálnych nervov inervuje jeden telový segment.

Obrázok

Miechu delíme na tieto úseky:
- krčný (pars cervicalis)
- hrudný (pars thoracica)
- bedrový (pars lumbalis)
- chvostový (pars caudalis)

Na priečnom reze je patrná periferne uložená biela hmota a šedá hmota uložená centrálne, uprostred ktorej prebieha miešny kanál (canalis vertebralis). Miešny kanál je pokročovaním mozgových komôr, obsahuje mozgovo-miešny mok a je vystlaný ependymovými bunkami. Na povrchu je miecha krytá plenami.
Šedá hmota
Pripomína tvar motýlích krídel. Môžeme ju rozdeliť v smere zhora nadol na:
- dorzálny miešny roh - somatické a viscerálne neuróny
- laterálny miešny roh - visceromotorické neuróny
- ventrálny miešny roh - motorické neuróny
Biela hmota
Tvoria ju obalené nervové vlákna usporiadané do dráh, ktoré môžeme opäť deliť na:
- dorzálne - vzostupné senzitívne dráhy
- laterálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy
- mediálne - vzostupné senzitívne aj zostupné motorické dráhy

Obrázok

Priebeh reflexu:
Receptor príjme podnet, aferentnými dráhami sa dostáva do dorzálneho miešneho koreňa, tu je predaný bunkám dorz. miešneho rohu, ktoré ho buď vedú smerom k mozgu alebo vzruch putuje rovno k ventrálnemu miešnemu rohu, tu je spracovaný príslušnými bunkami, pokračuje ventr. miešnym rohom "von" a smeruje k výkonnému orgánu eferentnými dráhami.

Obrázok

Mozog (encephalon, cerebrum)

Mozog je uložený v lebečnej dutine, pozostáva z piatich segmentov, fylogeneticky zoskupených do 3 väčších celkov:
a) zadný mozog (rhombendephalon) - tvorí predĺžená miecha (myelencephalon) a vlastný zadný mozog (metencephalon)
b) stredný mozog (mesencephalon)
c) predný mozog (prosencephalon) - tvorí medzimozog (diencephalon) a koncový mozog (telencephalon)

1. Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelecephalon)
- funkcia: koordinácia dýchania, je centrom obranných reflexov horných dýchacich ciest (kýchanie, kašeľ), reflexov prijímania potravy (sací, prehĺtací), obranných reflexov oka (uzatváranie viečka, slzenie) a krvného obehu

2. Vlastný zadný mozog (metencephalon)
- skladá sa z:
a) mostu (pons) - kontrola motoriky
b) mozočku (cerebellum) - má dve hemisféry a tzv. červ (vermis), jeho úlohou je udržovanie rovnováhy a regulácia cielených pohybov tela

3. Stredný mozog (mesencephalon)
- má tri časti: strechu (tectum), strop (tegumentum) a ramená (crura mesencephali)
- funkcia: centum očných a akustických reflexov, koordinátor motoriky, pohybu z miesta, svalového tonu, držania tela

4. Medzimozog (diencephalon)
Je usporiadaný do poschodí nad sebou:
- epithalamus = epifýza (endokrinná žľaza)
- metathalamus - prepájanie sluchových a zrakových dráh
- thalamus - "brána vedomia", sem prichádzajú chu&´tové, zrakové a akustické podnety
- subthalamus
- hypothalamus - neuroendokrinná žľaza, viď vyššie

5. Koncový mozog (telencephalon)
Skladá sa z dvoch hemisfér, vnútri tvprených bielou hmotou, na povrchu šedou hmotou. Šedá hmota má 3 oddiely:
- paleopallium - obs. najmä "čuchový mozog" (čuch) a tzv. "limbický systém" (emočné správanie ako strach, agresia, radosť, sexuálne správanie, pocity hladu a smädu)
- archipallium - integračné centrum
- neopallium je rozdelené na 4 laloky: čelový, temenný, spánkový a tylný
Funkcie koncového mozgu sú spracovávanie zrakových, čuchových, chuťových informácií, regulácia seznomotorických, motorických a vegetatívnych procesov

Offtopic: ešte dodám obrázky...
Naposledy upravil Whip it dňa Štv 30.09.2010 1:16, celkovo upravené 8
Whip it
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1830

Re: Anatómia psa

Poslaťod Whip it » Str 29.09.2010 23:42

Periférny nervový systém (Systema nervosum periphericum)

Tvoria ho hlavové nervy a už spomínané spinálne nervy. Každý spinálny nerv vydáva ventrálnu vetvu a dorzálnu vetvu, ktorá sa delí ešte na mediálnu a laterálnu časť, podľa toho, ktorú skupinu svalov inervuje.

Hlavových nervov je 12 párov a označujú sa rímskymi číslicami:

I. n.olfactorius
II. n.opticus
III. n.oculomotorius
IV. n.trochlearis
V. n.trigeminus
VI. n.abducens
VII. n.facialis
VIII. n.vestibulocochlearis
IX. n.glossopharyngeus
X. n.vagus
XI. n.accesorius
XII. n.hypoglossus


Obrázok
Čo všetko inervujú a neinervujú ostane zahalené rúškom tajomstva, to by bolo vážne moc, obrázok snáď postačí :joint: .

Autonómny nervový systém

Zaisťuje súhru vnútorných orgánov . Reguluje dýchanie, kardiovaskulárnu činnosť, trávenie, metabolizmus, hospodárenie s vodou, telesnú teplotu, rozmnožovanie, ...
Delíme ho na parasympatikus, ktorý pochádza z kraniálnej a sakrálnej oblasti a sympatikus, ktorý naopak z thorakálnej a lumbálnej.
Účinky sympatiku a parasympatiku dopodrobna popisuje fyziológia. Napr. sympatikus zvyšuje krvný tlak, tepovú aj dychovú frekvenciu, rozširuje zornice, vzpriamuje chlpy, podporuje vylučovanie potu, zastavuje vylučovanie tráviacich enzýmov, slín = pripravuje organizmus na stresovú situáciu, boj, útek. Naopak parasympatikus stimuluje trávenie (vylučovanie slín, peristaltiku, vylučovanie enzýmov, podporuje močnie a defekáciu), srdečné a dychové funkcie sú tlmené, zornice zúžené...

Obrázok
Whip it
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1830

Re: Anatómia psa

Poslaťod Whip it » Str 06.10.2010 11:50

Kardiovaskulárny systém (Apparatus circulationis sanguinis)

Orgánmi kardiovaskulárneho systému sú srdce a uzavretý komplex ciev, prostredníctvom ktorých je krv rozvádzaná do celého organizmu.
Rozlišujeme veľký (telový) krvný obeh, ktorým sú zásobované tkanivá živinami a malý (pľúcny) krvný obeh, v ktorom prebieha výmena dýchacích plynov.

Veľký krvný obeh začína v ľavej predsieni, odkiaľ krv putuje do ľavej komory, je vypudená do srdovnice (aorty). Z nej vystupujú tepny s menším a menšim kalibrom (atrérie a arterioly), ktoré sa rozpadajú v kapilárne siete. Na tejto úrovni prebieha výmena látok. Z kapilárnych sietí sa zbierajú venuly (malý kaliber) a vény (väčší kaliber), ktoré sa vlievajú buď do zadnej dutej žily (v zadnej časti tela) alebo do prednej dutej žily (oblasť hlavy, hrudných končatín a predná časť trupu). Obe duté žily vytvoria splav a vústia do pravej predsiene. V pravej predsieni sa začína malý krvný obeh. Krv pokračuje do pravej komory a pľúcnicou (alebo aj pľúcny kmeň) do pľúc. Tu prichádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a alveolmi. Následne z pľúc vychádza niekoľko pľúcnych žíl, ktoré vyústia do ľavej predsiene a tým sa malý krvný obeh uzavrie.

Obrázok

V artériách (tepny) prúdi okysličená krv, vo vénach (žily) odkysličená krv. Toto však platí len pre veľký obeh. V malom je to opačne: pľúcnica (tepna) vedie odkysličenú krv do pľúc a pľúcne žily vedú okysličenú krv z pľúc do srdca. Táto výnimka pochádza z čias fetálneho krvného obehu, kedy tomu bolo tak, ako hovorí to všeobecné pravidlo.

CIEVY (VASA)

Rozlišujeme tepny a žily.
Základná stavba ciev, či už artéií alebo vén je rovnaká.
1. tunica interna – vnútorná endotelová
2. tunica media – stredná svalová elastická / svalová
3. tunica adventitia – vonkajšia väzivová
Artérie majú najhrubšiu strednú, vény vonkajšiu vrstvu. Podľa toho, akého sú kalibru majú buď elastickú (velký kaliber) alebo svalovú (menší kaliber) strednú vrstvu. Hrúbka jednotlivých vrstiev sa s menšujúcim sa lumen cievy ztenšuje. U kapilár tvorí stenu len vnútorná vrstva, ktorá nemusí byť ani celistvá.

SRDCE (COR)

Srdce sa nachádza v hrudníkovej dutine v oblasti mediastina. Ak by ste si ho chceli popočúvať, ideálne je to medzi 4. a 5. rebrom z ľavej strany zvieraťa :smile: . Je to dutý svalový orgán, tvorený svalovinou špeciálneho typu, ktorá spája črty hladkého aj priečne pruhovaného svalu. Základnou stavebnou jednotkou je teda kardiomyocyt – bunka srdečnej svaloviny. Stena srdca má tri vrstvy:
Vnútornú - endokard, ktorá má charakter endotelovej výstelky
Strednú – svalovú (vlastný myokard)
Vonkajšiu epikard
Srdce je obalené v osrdcovníku (perikard). Prikladá sa tesne k epikardu a vymedzuje osrdečníkovú dutinu, ktorá obsahuje tekutinu. Je spojený väzom s bránicou.

Stavba
Srdce má hrot a bázu, z ktorej vystupujú a vstupujú cievy. Ľavá strana srdca je arteriálna, pravá venózna. Má 4 dutiny:
Pravá predsieň – ústia sem duté žily a koronárne žily
Pravá komora – s predsieňou komunikuje cez pravý atrioventrikulárny otvor, je výstupom pľúcneho kmeňa
Ľavá predsieň – prijíma okysličenú krv z pľúc
Ľavá komora– komunikuje s predsieňou pravým atrioventrikulárnym otvorom, je výstupom aorty aj tzv. koronárnych tepien, ktoré majú za úlohu vyživovanie srdca

Chlopne
Úlohou chlopní je zabrániť spätnému toku krvi. V srdci sa nachádzajú 4:
Trojcípa (valvula tricuspidalis) – v prepážke medzi pravou predsieňou a komorou
Dvojcípa(valvula bicuspidalis) – v prepážke medzi ľavou predsiňou a komorou
Polmesiačikovitá pre pľúcny kmeň (valvula trunci pulmonalis) – odstup pľúcneho kmeňa
Polmesiačikovitá aortálna (valvula aorte) – odstup aorty

Prevodový systém
Tvoria ho bunky modifikovanej srdečnej svaloviny. Tieto bunku vysielajú lokálne vzruchy, ktoré prechádzajú na zvyšok svaloviny a vedú k sťahu. K prevodovému systému patrí:
Sinuatriálny uzlík – najdôležitejší, koordinuje činnosť srdca, leží v stene pravej predsiene
Atrioventrikulárny uzlík – tvorí aj šíri vzruchy, leží taktiez v pravej predsieni
Hissov zväzok – naväzuje na AV- uzlík, nachádza sa v medzipredsieňovej prepážke a následne sa rozdelí na pravé a ľavé rameno v medzikomorovom septe.
Purkyňove vlákna – terminálne výbežky ramien zakončené v pracovnom myokarde

Funkcia srcda
Srdce pripomína čerpadlo, ktoré vháňa krv do tela. Toto sa deje v dvoch striedajúcich sa procesoch – systole a diastole. Systola je kontrakcia, ktorá spôsobí vypudenie krvi zo srdca, pričom najprv sa kontrahujú predsiene a potom komory. Diastola je ochobnutie, pri ktorom dochádza k naplneniu srdca.

HLAVNÉ CIEVY TELA

A) Tepny
Obrázok
hlavové a krčné (1-3):
1. a. carotis dextra
2. a . carotis sinistra
3. truncus bicaroticus

pre hrudné končatiny (4-5):
4. a. subclavia sinistra
5. a. subclavia dextra
6. truncus brachiocephalicus
7. aorta
(a - hrudníková, b - brušná)
parietálne - krvia stenu (8-9):
8. aa. intercostales
9. aa. lumbales

viscerálne nepárové - krvia orgány gastrointestinálneho traktu (10-15):
10. a. celiaca
11. a. hepatica
12. a. lienalis
13. a. gastrica sinistra
14. a. mesenterica cranialis
15. a. mesenterica caudalis

viscerálne párové - krvia obličky, vaječníky/semenníky (16-17):
16. aa. renales
17. aa. ovaricae/testiculares

panva a panvové končatiny (18-20):
18. ramificatio aortae pelvina
19. a.iliaca externa
20. a iliaca interna

kaudálna časť tela, chvost:
21. a. sacralis mediana

B) Žily
Obrázok
hlava a krk (1-2):
1. v. jugularis interna
2. v. jugularis externa

hrudné končatiny:
3. vv. subclaviae
trup kran. aj kaud. časť(4-5):
4. v. azygos dextra
5. v. bronchoesophagea

celá kranilána časť a zlomok z kaudálnej (6):
6. v. cava cranialis
7. sinus venarum cavarum
(žilný splav)
8. v. cava caudalis
z nepárových viscerálnych orgánov:
9. vv. hepaticae
z párových viscerálnych orgánov (10-11):
10. vv. renales
11. vv. ovaricae/testiculares

panva a panvové končatiny (12-14):
12. ramificatio venae cave
13. v. iliaca externa
14. v. iliaca interna

kaudálna časť tela a chvost:
15. v. sacralis mediana
Whip it
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1830

Re: Anatómia psa

Poslaťod Whip it » Str 06.10.2010 13:24

Offtopic: A ešte čo-to o krvi :no: :

KRV (SANGUIS)

Krv je jednou z telových tekutín, ktorá prúdi v uzavretom systéme ciev, je viskózna, má sýtočervenú farbu vďaka hemoglobínu. Zaujíma objem okolo 7-10 % z hmotnosti tela. Jej pH je cca 7,42.
Medzi jej najpodstatnejšie funkcie patrí:
- transport (živín, kyslíka a iných plynov, hormónov, metabolitov, liečiv,...)
- obrana organizmu (biele krvinky)
- homeostáza (udržovanie osmotickej a acidobázickej rovnováhy)
- termoregulácia (rozvádzanie tepla, ochladzovanie)

Zloženie
Krv sa skladá z krvnej plazmy a krvných elementov.

A) krvná plazma
Slabo alkalická nažltlá tekutina, ktorá obsahuje najmä vodu (90%) a bielkoviny (7%) - albumín, globulíny, fibrinogén a iné.
-albumíny - majú vysokú schopnosť viazať na seba rôzne látky (vodu, hormóny, liečivá, atd.)
- globulíny - sú nositeľmi protilátkovej imunity (gama-globulíny)
- fibrinogén - uplatňuje sa v procese zrážania krvi

B) krvné elementy
Delíme na červené krvinky, biele krvinky a trombocyty.

1. ČERVENÉ KRVINKY (ERYTROCYTY)
Sú to bezjaderné bunky (výnimkou sú vtáky), vznikajúce v kostnej dreni. Majú 7 Mikrometrov a tvar bikonkávneho terčíku.Je ich asi 7-10 mil. v 1 ml. Z veľkej časti obsahujú hemoglobín, ktorý sa skladá z globulárnej bielkoviny a farbiva = hemu. Hem má centrálne uložené dvojmocné železo a uplatňuje sa pri redoxných procesoch. Ako zdroj energie im slúži glukóza.

Obrázok

2. BIELE KRVINKY (LEUKOCYTY)

Tieto bunky uz majú jadro, je ich asi 8-12 tis. v 1 ml a ich funkciou je obrana organizmu pred patogénmi, nádorovými bunkami, zbavujú sa aj napr. opotrebovaných buniek a apoptotických teliesok. Majú 6-20 mikrometrov. Deléme ich na:

- granulocyty (pretože obsahujú v cytoplazme granuly):
a) neutrofily
- najpočetnejšie, schopné fagocytózy, sú to bunky, ktoré nachádzame ako prvé pri akútnom zápale
Obrázok
b) eozinofily
- je ich málo (do 5%), likvidujú parazitické červy
Obrázok
c) bazofily
- kolujú v periférnej krvi, účastni sa pri zápaloch
Obrázok

- agranulocyty (aj tieto majú granuly, ale nie v takom množstve)
a) lymfocyty
- poznáme dva typy: B-lym. (nositelia humorálnej - protilátkovej imunity, produkujú imunoglobuíny) a T-lym. (sprostredkovatelia bunkovej imunity)
Obrázok
b) monocyty - makrofágy
- monocyt je v krvi, makrofág v tkanive, sú charakteristické svojou vysokou fagocytárnou schopnosťou
Obrázok

3. KRVNÉ DOŠTIČKY (TROMBOCYTY)
Sú to malé elementy (2-4 mikrometre) bez jadra. V krvi ich koluje do 500 tis. v 1 ml. Uplaňujú sa pri zrážaní krvi (hemostáze).
Obrázok
Whip it
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1830

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Str 06.10.2010 15:04

Dýchacia sústava (apparatus respiratorius)

Dýchacia sústava má za úlohu výmenu plynov (kyslík a oxid uhličitý) medzi vonkajším prostredím a krvou. Dýchacie cesty tvoria stále otvorené trubice, vystlané sliznicou a riasinkami. Podľa pôvodu delíme dýchacie cesty na horné a dolné. K horným dýchacím cestám patrí nosová dutina a nosová časť hltanu. Medzi dolné potom spadá hrtan, priedušnice, priedušky a pľúca.

Obrázok

Vonkajší nos (nasus externus)
Na nose opisujeme chrbát nosa (dorsum nasi), hrot nosa (apex nasi), planum nasale a brázdičku (philtrum).
Nosové chrupky (cartilagines nasi) sú z hyalínnej chrupky a predstavujú neskostnatelý zvyšok lebky. Základom je chrupka nosovej prepážky, z ktorej potom odstupujú vedľajšie nosové chrupkové krídla (cartilago nasi lateralis dorsalis et ventralis, cartilago nasalis accessoria lateralis). Chrupavka naväzuje na nosovú kosť a zostáva medzi nimi štrbina vyplnená väzivom. Planum nasale (ňucháčové zrkadlo) je uložené medzi nozdrami nad horným pyskom. Je bezchlpé a chladné, na povrchu rozbrázdené. Philtrum tvorí hlboký zárez. Nozdry sú kruhovité.

Obrázok

Nosová dutina (cavum nasi)
Je to párová dutina oddelená nosovou prepážkou (septum nasi) na ľavú a pravú. Septum nasi má časť kostnú (pars ossea) a časť chrupkovú (pars cartilaginea). Každá nosová dutina naväzuje vpredu na nosovú predsieň a zozadu na nosohltanový priechod do hltanu. V zadnej časti nosovej dutiny je uložené čuchové bludisko, ktoré je zložené zo škorápkov (conchae) a vyzerá to ako bludisko. Podľa mikroskopickej stavby a funkcie sa nosová dutina delí na 2 odlišné oblasti:
regio olfactoria (čuchová oblasť) - je tvorená sliznicou kryjúcou povrch škorápkov, má žltohnedú farbu a obsahuje čuchové bunky a žľazy, ktorých sekrét rozpúšťa pachové látky.
regio respiratoria (dychová oblasť) - vystiela ostatnú väčšiu časť nosovej dutiny, sliznica je svetlo červená, bohatá na cievy, obsahuje žľazy, ktorých sekrét sa odparuje a zvlhčuje vdychovaný vzduch.

Obrázok

Vedľajšie nosové dutiny (sinus paranasales)
recessus maxillaris (vychlípenina v hornej čeľusti)
sinus forntalis (frontálna dutina)

Obrázok

Hrtan (larynx)
Je to krátka trubica, ktorá je medzi hltanom a priedušnicou. Reguluje prívod vzduchu, bráni vniknutiu cudzích telies a je hlavným hlasovým ústrojom. Kostru hrtanu tvoria hrtanové chrupky (cartilagines laryngis), ktoré sú navzájom kĺbovo alebo väzivovo spojené, takže sa môžu pohybovať.
Cartilagines laryngis: cartilago epiglottica (príklopová chrupka)
c. thyroidea (štítna chrupka)
c. cricoidea (prstencová chrupka)
c. arytenoidea (konvicová chrupka)
Obrázok

Priedušnica (trachea)
Je to stále otvorená trubica, zložená z 50 až 60 chrupiek (cartilagines tracheales). Na hornej časti je mierne oploštená. V prednej časti krku leží priedušnica pod pažerákom. Potom sa pažerák presunie na jej ľavú stranu a vo vchode do hrudníka sa priedušnica zas dostáva pod pažerák. V úrovni asi 4. a 5. rebra sa potom rozvetvuje na pravú a ľavú priedušku (bronchus principalis dexter et sinister).

Priedušky (bronchi)
Vystupujú z bronchus principalis a smerujú do jednotlivých pľúcnych lalokov. Bronchus principalis s prieduškami tvoria bronchálny strom (ďalšie rozvetvenia priedušnice na priedučničky atď. v pľúcach).

Pľúca (pulmo)
Je to vlastný dýchací orgán , ktorý je obalený popľúcnicou a vyplňuje hrudnú dutinu vystlanú pohrudnicou. Sú mäkké, hubovité, na vode plávajú.
Predným smerom vybiehajú v pľúcny hrot (apex pulmonis), dozadu pľúcnou základňou (basis pulmonis). Na spodnej strane pľúc nachádzame odtlačky rôznych orgánov - srdcový (impressioo cardiaca), pažerákový (impressio esophagea), srdcovnicový (impressio aortica), a pľúcnu bránku (hilus pulmonis), kde vstupujú do pľúc cievy, miaznica a bronchus. Členenie pľúc:
ľavé pľúca (pulmo sinister) sa delia na predný a zadný lalok, predný lalok je ešte rozdelený na časť prednú a časť zadnú,
pravé pľúca (pulmo dexter) -zadný lalok + predný lalok, kde je ešte nazvyš prostredný lalok (lobus medius).

Obrázok
Obrázok
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Štv 21.10.2010 14:32

Močová sústava (apparatus uropoeticus)

Močová sústava je úzko spätá so sústavou pohlavnou (hlavne u samcov). Tieto ústroje z tela odvádzajú odpadové látky vznikajúce pri látkovej výmene a látky nadbytočné. Podieľajú sa na udržovaní stálosti vnútorného prostredia tela.
Skladá sa z vlastnej ,,žľazy´´ - obličky, močovodu, močového mechúra a močovej trubice.

Obrázok

Oblička (ren)
Je to párový žľaznatý orgán, uložený pri strope brušnej dutiny. Obe obličky vážia dohromady 0,05 až 0,16 kg. Dĺžku majú 6 až 9 cm a majú sýto červenú farbu. Na povrchu sú hladké a pružné.
Obličku tvorí kôra (cortex renis) a dreň (medulla renis). V kôre sa nachádzajú mikroskopické nefróny, ktoré filtrujú krv. Nefrón sa skladá z Bowmanovho puzdra a klbka kapilár (glomerulus). V dreni sa potom nachádzajú močové kanálky odvádzajúce moč - proximálny tubulus, Henleho slučka a distálny tubulus, ktorý potom ústi do zberného kanáliku. Nefrón ma tiež aparát (juxtamedullárny), ktorý produkuje enzým renin, ktorý sa v konečnom dôsledku premení na angiotenzín II, ktorý zvyšuje krvný tlak. Okrem tohto enzýmu produkuje aj erytropoetin, ktorý reguluje tvorbu erytrocytov (červených krviniek).
Moč sa postupne zberá do obličkovej panvičky (pelvis renalis) a ďalej pokračuje cez obličkový otvor (hilus) ako močovod.

Obrázok

Močovod (ureter)
Nie je ničím zvláštny, je to dlhá dutá trubica odvádzajúca moč. Delí sa na časť brušnú (pars abdominalis) a časť panvovú (pars pelvina).

Močový mechúr (vesica urinaria)
Do tohto vakovitého orgánu ústia 2 močovody z obličiek a hromadí sa tu moč. Má hruškovitý tvar a leží na spodnej strane brušnej dutiny. Naplnený siaha až k pupku. Delí sa na vrchol (vertex vesicae), telo (corpus vesicae) a krčok (cervix vesicae). Močový mechúr je vystlaný zvláštnymi bunkami (prechodným epitelom), ktoré sú odlišné, ak je mechúr prázdny a naplnený. Pri prázdnom mechúre sú bunky v 5-7 vrstvách , pri naplnení sa redukujú na 2-3 vrstvy a navyše sa sploštia.

Obrázok

Močová trubica (urethra)

Samičia (urethra feminina)
U sučky je močová trubica dlhá 5-7 cm a ústi na spodnú stranu pošvovej predsiene. Trubica tvorí pozdĺžne riasy, ktoré sa pri močení vyrovnávajú. Je zosilnená priečne pruhovaným zvieračom (musculus sphincter urethrae).

Samčia (urethtra masculina)
Močová trubica psa je aj vývodom ejakulátu pri pohlavnom styku v jednom. Siaha od močového mechúra až na koniec žaluďa penisu. Na začiatok močovej trubice ešte nasadá prostata.

Obrázok
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Pon 08.11.2010 18:13

Koža (cutis, derma, integumentum communae)

Ako vieme, koža je anatomickou aj fyziologickou bariérou medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu. Skladá sa z pokožky (epidermis), zamše (dermis, corium) a podkožného väziva (hypodermis, tela subcutanea).

Obrázok

Epidermis
Táto vrstva obsahuje bunky keratinocyty, ktoré smerom k povrchu rohovatejú a postupne odlučujú ako jemné šupinky alebo kožný prach. Okrem keratinocytov obsahuje pokožka aj melanocyty, Merklove bunky a Langrhansove bunky. Epidermis je zložená z 5 vrstiev:
stratum basale,
stratum spinosum - tu sa nachádzajú Langerhansove bunky,
stratum granulosum - táto vrstva zamedzuje prenikanie cudzorodých látok z vonkajšieho prostredia a zamedzuje odparovaniu vody,
stratum lucidum,
stratum corneum proprium.

Melanocyty produkujú tmavohnedý až hnedočierny pigment eumelanín alebo svetlohnedý až žltočervený feomelanín.
Langerhansove bunky sa uplatňujú pri imunitných kožných reakciách.
Merklove bunky pôsobia ako mechanoreceptory.

Dermis
Zamša spojuje pokožku s podkožným väzivom a je najmohutnejšou vrstvou kože. Je zložená z 2 vrstiev:
stratum papillare a stratum reticulare. Tu sú uložené ak epidermálne deriváty - chlpové folikuly s chlpmi a potné a mazové žľazy.

Hypodermis
Podkožie pripojuje kožu k rôznym väzivám kosti alebo chrupky. Pravidelnou súčasťou sú tukové bunky, ktoré predstavujú energetickú zásobu, izoláciu tela a mechanickú ochranu.

Kožné deriváty

Mazové žľazy (glandulae sebaceae) Produkujú kožný maz (sebum cutaneum) olejovitej substancie, ktorá obsahuje triacylglyceroly, cholesterol a jeho estery, látky podobné voskom a skvalén. Má slabé antibakteriálne a antimykotické účinky a chráni chlp pred zvlhčením.

Potné žľazy (glandulae sudoriferae) produkujú pot, ktorý je vodnatý, kyslo reagujúci, obsahuje málo bielkovín, chlorid sodný, močovinu, amoniak a kyselinu močovú. Má antibakteriálne a antimykotické účinky a je dôležitý pri termoregulácii tela.

Špeciálne aromatické žľazy u psa:
organum caudae - na vrchnej ploche chvosta medzi 6.-9. stavcom,
glandulae circumanales - v okolí konečníka.

Mliečna žľaza (glandula mammae, glandula lactifera)
Aj keď sa to nezdá, aj mliečka žľaza je derivátom kože. Jej sekrét je mlieko (lac), ktoré slúži k výžive mláďaťa. Je tvorená väzivovou a sekrečnou zložkou.
Väzivová zložka obdáva jeden mliečny súbor - mliečnu jednotku (,,cecíky´´, u psa 10). Nachádzajú sa tu aj okrsky tuku a množstvo väziva je priamo závislé na funkčnom stave žľazy.
Sekrečná zložka produkuje samotné mlieko, ktoré steká po mliekovodoch cez vývody do struku (u psa 7-16 vývodov do 1 struku).

Obrázok

Chlp (pilus)
Chlpy sú zrohovatelé vláknité štruktúry rôznej dĺžky, hrúbky, štruktúry a farby.
Vlastný chlp je tvorený stvolom chlpu (scapus pili) zakončeným hrotom (apex pili) nad pokožkou. V zamše pokračuje chlpovým koreňom (radix pili) a končí chlpovou cibuľkou (bulbus pili).Voľná časť chlpu tvorí centrálne uložená dreň, ktorú obaľuje kôra, krytá epidermikulou (kutikulou).
Vzpriamovač chlpu (musculus arrector pili) pozostáva zo zväzku buniek hladkej svaloviny. Jeho stiahnutím sa chlp vzpriami a dôjde k zježeniu srsti. Táto kontrakcia tiež pomáha vyprázdňovaniu mazových žliaz a uplatňuje sa v termoregulácii.

Obrázok

Pazúr (unguicula)
Začína koreňom pazúra, prekrytým kožným valom a pokračuje voľným telom pazúra a končí hrotom. Skladá sa z rohového puzdra a lôžka.
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod Vikiki22 » Uto 14.12.2010 17:24

Zmyslový systém

Orgán zraku

Oko, ako vieme, je dôležitá súčasť zmyslov, obzvlášť u chrtov, ktorí zrakom lovia (aj keď sa pes zaobíde aj bez zdravého zraku). Orgán zraku zahrňuje očnú guľu a prídatné orgány.

Očná guľa (bulbus oculi)
Samotné oko je uložené v očnici v lebke (orbita) a obaľuje ho väzivové puzdro a medzi očnicou a okom je priestor (Tenonov priestor), vyplnený riedkym väzivom.
Očná guľa má približne guľovitý tvar, len na rohovke je mierne vypuklá. Stena oka je tvorená 3 vrstvami: tunica fibrosa, tunica vasculosa, tunica nervosa.
Tunica fibrosa pozostáva z bielka a rohovky. Bielko (sclera) predstavuje zadné 4 pätiny vonkajšej vrstvy oka. Je to vlastne blana tvoriaca väzivový skelet bulbu. Obsahuje málo ciev. Rohovka (cornea) je mierne vypuklá, bezcievna a priehľadná vrstva, na vonkajšej časti schopná regenerácie.
Tunica vasculosa obsahuje veľa pigmentových buniek, bunky hladkej svaloviny a zaisťuje výživu oka a akomodáciu (pohyb) šošovky. Skladá sa z cievnatky (choroidea), čo je silno pigmentovaná vrstva naliehajúca na vnútornú stranu bielka v zadnej časti očnej gule. Súčasť cievnatky je zvláštne miesto tapetum cellulosum. Je to 10-15 vrstiev buniek, ktoré obsahujú kryštáliky guaninu a na tie kryštáliky sú naviazané atómy zinku. Toto miesto prospieva k spätnému odrazu svetla, čo zlepšuje videnie za šera. Riasnaté teleso (corpus ciliare) naväzuje na cievnatku, má podobu prstenca a napomáha k akomodácii oka. Dúhovka (iris) je pokračovaním riasnatého telesa, nachádza sa pred šošovkou a oddeľuje prednú a zadnú očnú komoru. Má mierne oxcentricky vykrojený otvor - zornica (pupilla). Cez zornicu obe komory komunikujú. Predná hraničná vrstva dúhovky obsahuje množstvo pigmentových buniek, ktoré určujú sfarbenie oka. Okolo zornice sú koncentricky orientované zväzočky hladkých svalových buniek (musculus sphincter pupillae), ktoré zužujú alebo rozširujú zornicu.
Tunica nervosa (samotná sietnica, retina) je tvorená bunkami pigmentovými (ochranná funkcia, korekcia množstva svetla dopadajúceho na fotoreceptory), zrakovými (tyčinky - intenzita svetla a čípky - farebné videnie), nervovými (rôzne bunky pospájané medzi sebou) a neurogliovými (podporné). Žltá škvrna (area centralis, macula lutea) je nakopenie čípkov na jednom mieste na sietnici, je to miesto najostrejšieho videnia. Papila zrakového nervu (papilla nervi optici) je terčíkový okrsok , kde sú zredukované bunky sietnice, tu vychádza zrakový nerv - slepá škvrna.

Obrázok

Refrakčné štruktúry oka
Sú to časti uložené vo vnútri oka. Vnútorný priestor sa skladá z 3 oddielov: predná očná komora (camera oculi anterior) - medzi rohovkou a dúhovkou, zadná očná komora (camera oculi posterior) - medzi dúhovkou, šošovkou a sklivcom, a sklivcová dutina - medzi zadným povrchom šošovky a zadnou stenou očnej gule.
Komorový mok (humor aquosus) je číra, priezračná tekutina, ktorá sa nachádza v komorách oka. Má podobné iónové zloženie ako krvná plazma, len je chudšia na bielkoviny.
Šošovka (lens crystallina) je priehľadný, bikonvexný (z oboch strán vypuklý) útvar uložený za dúhovkou. V patričnej polohe je šošovka udržovaná závesným aparátom (apparatus suspensorius lentis), ktorý má zložitý systém vlákien, čo hrá dôležitú úlohu pri akomodácii šošovky.
Sklivec (corpus vitreum) je gélová substancia vyplňujúca sklivcovú dutinu. Sklivec tvorí z 99 % voda, ďalej obsahuje kolagén a kyselinu hyaluronovú.

Obrázok

Pomocné a ochranné zariadenia oka
Očné viečko (palpebrae) je pokryté jemnými chĺpkami, obsahuje malé množstvo mazových žliaz a na okraji viečka sú zanorené riasy (mihalnice, cilie). Koža viečka obsahuje tiež hmatové chlpy.
Slzný aparát (apparatus lacrimalis) zahrňuje slznú žľazu (glandula lacrimalis), ktorá produkuje slzy. Majú bakteriocídny účinok, zvlhčujú oko a sú dopravované do slzného jazierka (lacus lacrimalis). Odtiaľ sú slzy odvádzané cez ductus nasolacrimalis do nosovej dutiny.
Okohybné svaly spájajú oko s orbitou a sú to klasické priečne pruhované svaly.

Obrázok
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Anatómia psa

Poslaťod agah » Pia 04.02.2011 20:28

Zaujimalo by ma ako je to s panenskou blanou u feniek - je nutne jej pretrhnutie pri prvom kryti, aby doslo k oplodneniu? Je to bolestive? Moze byt prekazkou pri prvom kryti?
Не слуга, не раб, не подвластное человеку существо.
Ваш соратник и напарник, немой собеседник и добрый ангел-хранитель – вот кто такой АЛАБАЙ. http://www.tosh-sanam.uz/
agah
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1362
Bydlisko: Orava/Krakow

Ďalší

Späť na Choroby