od Larinka16 » Str 25.06.2014 12:39
Mám 16 ročnú kokricu rok po porážke, aj keď veterinár to nenazval porážkou, ale už si nepamätám presne ako to opísal, ale niečo ako porážka to bola. Stalo sa jej to asi dva týždne po absolvovaní operácie - vyberanie očka kvôli glaukómu. Prišla som domov, dva dni predtým stále tlačila čiže kakala asi dva dni predtým, hnačkovala, musela som jej dať plienku, lebo to bolo neúnosné, prišla som poobede domov a nevládala sa už na nohy postaviť, padala, pozrela som jej ďasná, bola dehydrovaná, tak rýchlo k veterinárovi s ňou. A ten už diagnostikoval niečo ako porážku, dva dni po pár hodín bola na infúziách, aj keď my s mamou sme si neboli isté, či 15 ročný pes sa má šancu z niečoho takého dostať, nechali sme si poradiť veterinárom a skúsili sme to. Okrem toho, že sa nevedela prvé dni postaviť, keď sa jej to podarilo krútilo ju len do jednej strany aj jej do jednej strany vykrúcalo hlavu a nevedela ísť rovno, stále sa krútila... Ale akoby zázrakom sa za pár dní dala skoro úplne do normálu, začala chodiť aj keď už nie úplne, že po schodoch ako predtým, ale chodila, prestalo ju aj tak krútiť, ale nie úplne. Postupom času ako ubiehali mesiace sa to postupne začalo zhoršovať až tak, že dnes je na tom tak, že jediné čo ju zaujíma je jedlo, z ktorého môže jesť už len jedny granule, lebo zo všetkého má hnačky, hlavne z vareného, aj z toho kúska granúl čo je asi 15 minút s vydávaním neskutočných zvukov, čo pripisujem už aj bolestiam zubov aj zlému dýchaniu, namáčam jej ich aspoň do vody, sa pokaká s prepáčením, podotýkam do plienky, lebo už len s plienkou funguje, aj štyrikrát denne, z čoho je samozrejme vychudnutá už na kosť. Neteší sa z ničoho nepozná nikoho ani mňa ani moju mamu, ktorú ešte nadšene pred rokom vítala, nereaguje ani vrtením chvosta ani nijako. Je to ako vychudnuté slabé telo bez duše, ktoré reaguje už len na pach jedla. Stále sa len krúti dookola po byte, všade naráža a už aj padá, lebo jej odchádzajú zadné nohy :((((( Dnes idem k veterinárovi, ktorému dôverujem a isto na neho dám, ale ak to dopadne tak, že povie, že to ešte má zmysel , že mám počkať, tak chcem aj vaše názory počuť. Síce ešte chodí a je, čo boli pôvodne moje dve podmienky, kedy v žiadnom prípade nad eutanáziou ani rozmýšľať nebudem, ale keďže ona bola veľká športovkyňa má veľmi dobré srdce a pľúca a niečo také akože v kľude zaspinká isto nehrozí. A nechcem dopustiť, aby trpela a najviac sa bojím, že budem v práci a ona sa bude doma 8 hodín trápiť sama doma :( Ďakujem za všetky názory, skúsenosti, prípadne rady.