Kedy nastal čas rozlúčiť sa...

[Larinka16]

Mám 16 ročnú kokricu rok po porážke, aj keď veterinár to nenazval porážkou, ale už si nepamätám presne ako to opísal, ale niečo ako porážka to bola. Stalo sa jej to asi dva týždne po absolvovaní operácie - vyberanie očka kvôli glaukómu. Prišla som domov, dva dni predtým stále tlačila čiže kakala asi dva dni predtým, hnačkovala, musela som jej dať plienku, lebo to bolo neúnosné, prišla som poobede domov a nevládala sa už na nohy postaviť, padala, pozrela som jej ďasná, bola dehydrovaná, tak rýchlo k veterinárovi s ňou. A ten už diagnostikoval niečo ako porážku, dva dni po pár hodín bola na infúziách, aj keď my s mamou sme si neboli isté, či 15 ročný pes sa má šancu z niečoho takého dostať, nechali sme si poradiť veterinárom a skúsili sme to. Okrem toho, že sa nevedela prvé dni postaviť, keď sa jej to podarilo krútilo ju len do jednej strany aj jej do jednej strany vykrúcalo hlavu a nevedela ísť rovno, stále sa krútila... Ale akoby zázrakom sa za pár dní dala skoro úplne do normálu, začala chodiť aj keď už nie úplne, že po schodoch ako predtým, ale chodila, prestalo ju aj tak krútiť, ale nie úplne. Postupom času ako ubiehali mesiace sa to postupne začalo zhoršovať až tak, že dnes je na tom tak, že jediné čo ju zaujíma je jedlo, z ktorého môže jesť už len jedny granule, lebo zo všetkého má hnačky, hlavne z vareného, aj z toho kúska granúl čo je asi 15 minút s vydávaním neskutočných zvukov, čo pripisujem už aj bolestiam zubov aj zlému dýchaniu, namáčam jej ich aspoň do vody, sa pokaká s prepáčením, podotýkam do plienky, lebo už len s plienkou funguje, aj štyrikrát denne, z čoho je samozrejme vychudnutá už na kosť. Neteší sa z ničoho nepozná nikoho ani mňa ani moju mamu, ktorú ešte nadšene pred rokom vítala, nereaguje ani vrtením chvosta ani nijako. Je to ako vychudnuté slabé telo bez duše, ktoré reaguje už len na pach jedla. Stále sa len krúti dookola po byte, všade naráža a už aj padá, lebo jej odchádzajú zadné nohy :((((( Dnes idem k veterinárovi, ktorému dôverujem a isto na neho dám, ale ak to dopadne tak, že povie, že to ešte má zmysel , že mám počkať, tak chcem aj vaše názory počuť. Síce ešte chodí a je, čo boli pôvodne moje dve podmienky, kedy v žiadnom prípade nad eutanáziou ani rozmýšľať nebudem, ale keďže ona bola veľká športovkyňa má veľmi dobré srdce a pľúca a niečo také akože v kľude zaspinká isto nehrozí. A nechcem dopustiť, aby trpela a najviac sa bojím, že budem v práci a ona sa bude doma 8 hodín trápiť sama doma :( Ďakujem za všetky názory, skúsenosti, prípadne rady.

[janna]

Velmi tazko sa radi v takychto situaciach. Clovek sa musi sam rozhodnut, aby to potom v buducnosti nelutoval a nevycital si to. Podla mna ak uz sama nebude chciet byt na tomto svete pride rychly koniec. U nas to sice netrvalo takto dlho, ale ochorela nam 13 rocna krizenka. Prva reakcia, bojovat. Robili sa testy, infuzie, injekcie. Na druhy den nastala mala iskierka nadeje, ze sa to zlepsuje. Prd vecer stav beznadeje, bez zivota. Chodit nevladala, zatial jej chutilo. Rano veterina, infuzie, injekcie. Stav sa nezlepsoval, ale stale sme chceli bojovat. Na treti den to bola ziva mrtvola. Iskra v ociach sa vytratila a bolo na nej vidiet, ze uz nema silu dalej bojovat. Zacala sa opustat, jedine riesenie eutaniazia. Vykupenie pre nu i nas. Bolesti nemala, bola napicha, ale clovek v nej uz videl, ze straca zaujem, preto take rozhodnutie. Clovek si poplace a zivot musi ist dalej.

[Larinka16]

Ďakujem pekne za odpoveď. Bola som včera u veterinára na klinike, veľmi mi záležalo, aby to bol tento konkrétny veterinár, lebo len jeho názor má pre mňa váhu, keďže Laru pozná celý jej život všetky operácie čo boli potrebné, robil on a je to citlivý dobrý človek s veľkým srdcom a zároveň odborník. Len som mu ju vybalila z deky na stôl a hneď mi povedal, ze čo ju pozná aká bola, tak to je už len otázka času, kedy príde niečo také, že sa nepostaví alebo bude plakať od bolesti alebo v kŕči a nechcem dopustiť, aby som pri tom nebola a trápila sa tu sama to by som si nikdy neodpustila!a nezaslúži si to... ona iskru môže mať už iba v jednom očku, ktorým nevidí a ani v tom ju nemá ako som napísala, neteší sa z ničoho, rieši len a výlučne jedlo... aj veterinár povedal, že takéto psi, čo už majú niečo ako stareckú demenciu, že pojedia všetko možné, nemajú žiadne prejavy radosti ani ničoho žijú ako stroje proste :( a pritom stále chudne, nemá gram tuku na sebe aj srsť jej už dosť vypadala. Čiže príde k tomu, čo som nechcela, chcela som, aby odišla sama, ale kým jej odíde srdiečko a zaspí, tak bude ešte veľmi trpieť a to nechcem... Padá už aj z nôh, všade neustále naráža, dívam sa na to už mesiace, už nepomáha ani keď si ju vezmem na ruky a položím na telo, stále je nekľudná. Pred rokom sme ešte bojovali a neuspal by ju v žiadnom prípade ani keby som chcela, keď je akákoľvek nádej vždy bojujú za život psa, ale keď je už pes bez duše... Treba si uchovať len dobré spomienky na psíka, ktorý bol plnohodnotným členom rodiny a mne sa už tie spomienky vytrácajú, lebo rok vidím pred sebou niečo, čo sa už nedá ani nazvať tým skvelým psom, ktorý ostane navždy v mojom srdci ako ten najlepší pes na svete a žiadny ho už neprekoná aj keď máme uz štyri roky aj Labradorku. Myslela som si, že len pre mňa je to utrpenie dívať sa ňu ako sa pocikáva, pokaká niekoľkokrát za deň, či bola von alebo nie, že padá z nôh každú chviľu, koľkokrát sa už nevie ani postaviť bez pomoci, ale teraz viem, že pre ňu ten život už nie je nieže plnohodnotný, ale žiadny :( ostali jej len základné pudy, čiže najesť sa. Je to ťažké, veľmi a obdivujem všetkých ľúdí, čo to spravili pre dobro psíka, ale toto je výhoda oproti ľuďom, že sa im dá takto pomôcť a nenechať ich trápiť sa až do úplneho konca :(

[Sunny]

Pes si vie sám povedať, kedy je toho dosť - a myslím, že tu je už naozaj ten čas A aj keď je to pre majiteľa ťažké, psík si zaslúži dôstojný koniec bez zbytočného predlžovania trápenia. Držte sa

[hriva]

Moja teta mala jorksirku presne v takom stave ako popisujes. Mala 17 rokov. Dala ju ispat ja som ju este predtým videla. Tiež sa len motala a bola ako bez duše. Držím palce.

[Larinka16]

Uz od stredy je Larinka za duhovym mostom :( a strasne si to vycitam, ze som este nepockala, neuzila si ten cas s nou, aj ked bola na tom uz zle a lepsie by to uz nebolo... cele do teraz som to preplakala, vycitky neskutocne... neviem ako to zvladnem, ale tie vycitky su hrozne, cele to bolo hrozne a preplakali sme to cele s mamou :( najhorsi pocit v zivote, pocit zrady :(