od Offca » Str 19.06.2013 22:47
Mala som problém velmi podobný tvojmu. Pes, doga, relatívne starý, klby už vyskakovali - protektiva nemali ako zaberať, trávenie velmi zlé, pomaly ho zožierala rakovina, ale bol to bojovník. S bolesťou sa nikdy vo svojom živote nepáral, a preto v takomto ubohom stave, ked som čakala na "ten správny" moment, kedy mu "už!" mám pomôcť, som sa ho nikdy nedočkala, lebo aj ked to sním išlo mílovými krokmi dolu vodou, vždy sa s novou situáciou dokázal rýchlo zžiť a absolútne nedať znať, že trpí. Dlhodobo jediné, čo dostával, boli už en silné lieky proti bolesti.. A napokon eutanázia bola mojím rozhodnutím, ked to dospelo do štádia, že po páde sa jednak nevládal ani dvihnúť, a dvak sa rovno pridala inkontinencia. Ten pohlad bol neskutočne nedôstojný, a toto si on, môj velký pán pes, nezaslúžil ani náhodou. Tak preto. Bola som mu dlžná dôstojný odchod.
Ťažko ti poradiť, rozhodnutie je len na tebe. Ale viem, ako som v tom čase, ked som riešila ten problém, bažila po každej jedinkej skúsenosti každého človeka, ktorá by ma aspon milimetrík posunula.